ID976 „4. Mārova Saṃyutta“ ID977 „1. Prvá kapitola“ ID978 „1. Rozprava o praktizovaní askézy“ ID979 „137. Tak som počul. Raz Blahoslavený prebýval v Uruvelā na brehu rieky Nerañjarā, na úpätí banyánového stromu pastiera kôz, keď práve dosiahol úplné prebudenie. Vtedy, keď bol Blahoslavený sám v ústraní, v jeho mysli sa zrodila táto myšlienka: „Naozaj, som oslobodený od tej namáhavej praxe. Je naozaj dobré, že som oslobodený od tej namáhavej praxe, ktorá neprináša žiadny úžitok. Je naozaj dobré, že som oslobodený a dosiahol som prebudenie!““ ID980 „Vtedy sa Māra, Zlý, keď svojou vlastnou mysľou spoznal túto myšlienku v mysli Blahoslaveného, priblížil k Blahoslavenému. Keď sa priblížil, oslovil Blahoslaveného veršom:“ ID981 „‚Keď si sa odvrátil od praxe askézy, ktorou sa mládenci neočisťujú, ty, hoci si nečistý, považuješ sa za čistého; zblúdil si z cesty čistoty.‘“ ID982 „Vtedy Blahoslavený, vedomý si toho, že ‚Toto je Mára, Zlý‘, oslovil Máru, Zlého, veršami:“ ID983 „Keď som si uvedomil, že akákoľvek asketická prax zameraná na nesmrteľnosť nesúvisí s prospechom a je úplne bez výhody – ako zbytočné veslo na suchu –“ ID984 „Rozvíjaním cnosti, sústredenia a múdrosti – cesty k prebudeniu – som dosiahol najvyššiu čistotu. Si porazený, ó, Tvorca konca!“ ID985 „Vtedy Zlý Māra, keď si pomyslel: ‚Blahoslavený ma pozná, Ten, ktorý odišiel, ma pozná,‘ zarmútený a sklamaný, zmizol priamo na tom mieste.“ ID986 „2. Rozprava o zjavení kráľa slonov“ ID987 „138. Tak som počul. Raz pobýval Blahoslavený v Uruvelā na brehu rieky Nerañjarā, na úpätí banyánového stromu pastiera kôz, keď práve dosiahol úplné prebudenie. V tom čase sedel Blahoslavený pod holým nebom v hlbokej tme noci a kvapalo kvapku po kvapke. Vtedy Māra, Zlý, chcúc v Blahoslavenom vyvolať strach, hrôzu a zimomriavky, vytvoril zjav veľkého sloního kráľa a priblížil sa k Blahoslavenému. Jeho hlava bola ako veľký čierny drahokam; jeho kly boli ako čisté striebro; a jeho chobot bol ako veľká pluhová tyč. Vtedy Blahoslavený, vedomý si toho, že „Toto je Mára, Zlý“, oslovil Máru, Zlého, veršom: ID988 „‚Dlho si blúdil, vytvárajúc zdanlivé podoby krásne i ohavné, dosť už toho, ó Zlý! Si porazený, ó Tvorca konca!‘“ ID989 „Vtedy Zlý Māra, keď si pomyslel: ‚Blahoslavený ma pozná, Ten, ktorý odišiel, ma pozná,‘ zarmútený a skleslý, zmizol priamo na tom mieste.“ ID990 „3. Rozprava o kráse“ ID991 „139. Tak som počul. Raz Blahoslavený prebýval v Uruvelā, na brehu rieky Nerañjarā, na úpätí banyánového stromu pastiera kôz, keď práve dosiahol najvyššie osvietenie. V tom čase Blahoslavený sedel pod holým nebom v hlbokej tme noci a kvapalo kvapku po kvapke. Vtedy sa k nemu priblížil Māra, Zlý, s úmyslom vyvolať v Blahoslavenom strach, hrôzu a zimomriavky. Keď sa priblížil, neďaleko od Blahoslaveného, zjavil sa v rôznych podobách, krásnych aj škaredých. Vtedy Blahoslavený, vedomý si toho, že „Toto je Māra, Zlý“, oslovil Māru, Zlého, veršami:“ ID992 „Dlho si blúdil a vytváral podoby krásne i škaredé; dosť už toho, Zlý. Si porazený, Tvorca konca.“ ID993 „Tí, ktorí sú dobre ovládaní v tele, reči a mysli – tí nepadajú pod Márovu nadvládu, nie sú Márovými nasledovníkmi.“ ID994 „Potom Māra… a tak ďalej… zmizol priamo na mieste.“ ID995 „4. Prvá reč o Mārovej pasci“ ID996 „140. Tak som počul. Raz Blahoslavený prebýval v Bārāṇasī, v Jeleňom parku v Isipatane. Tam sa Blahoslavený obrátil na mníchov: „Mnísi!“ „Ctihodný pane,“ odpovedali mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal toto:“ ID997 „‚Mnísi, vďaka mojej múdrej pozornosti a múdremu správnemu úsiliu bolo dosiahnuté neprekonateľné oslobodenie, bolo realizované neprekonateľné oslobodenie. Aj vy, mnísi, prostredníctvom múdrej pozornosti a múdreho správneho úsilia by ste mali dosiahnuť neprekonateľné oslobodenie, mali by ste realizovať neprekonateľné oslobodenie.‘ Potom sa k Blahoslavenému priblížil Zlý Māra; keď sa priblížil, oslovil Blahoslaveného veršom: ID998 „Si spútaný pascou Māru, božskou i ľudskou. Si spútaný Mārovým putom; neunikneš mi, asketa.“ ID999 „Som oslobodený od pasce Máry, božskej aj ľudskej; som oslobodený od Márovho púta. Si porazený, ó, Tvorca konca!“ ID1000 „Potom Zlý Mára… a tak ďalej… zmizol priamo na tom mieste.“ ID1001 „5. Druhá reč o Márovej pasci“ ID1002 „141. Raz Blahoslavený prebýval v Bārāṇasī, v Jeleňom parku v Isipatane. Tam sa Blahoslavený obrátil na mníchov: ‚Mnísi!‘ ‚Ctihodný pane,‘ odpovedali mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal toto:“ ID1003 „‚Som oslobodený, mnísi, od všetkých pascí, či už božských, alebo ľudských. Aj vy, mnísi, ste oslobodení od všetkých pascí, či už božských, alebo ľudských. Vyrazte, mnísi, na putovanie pre blaho mnohých, pre šťastie mnohých, zo súcitu so svetom, pre prospech, blaho a šťastie bohov a ľudí. Nech dvaja nekráčajú po jednej ceste. Učte, mnísi, Dhammu, ktorá je dobrá na začiatku, dobrá uprostred a dobrá na konci, spolu s jej významom a formuláciou. Hlásajte svätý život, ktorý je úplne dokonalý a čistý. Existujú bytosti s malým množstvom prachu v očiach, ktoré upadajú, pretože nepočujú Dhammu. Budú takí, ktorí Dhammu pochopia. Aj ja, mnísi, pôjdem do Uruvelá, do trhového mesta Sená, aby som učil Dhammu.“ Potom sa k Blahoslavenému priblížil Zlý Mára; keď sa priblížil, oslovil Blahoslaveného veršom: ID1004 „Si spútaný všetkými pascami, či už božskými, alebo ľudskými. Si spútaný veľkým putom; neunikneš mi, asketa!“ ID1005 „Som oslobodený od všetkých pascí, či už božských, alebo ľudských. Som oslobodený od veľkého puta; si porazený, ó, Tvorca konca!“ ID1006 „Vtedy Māra, Zlý… a tak ďalej… zmizol priamo na mieste.“ ID1007 „6. Rozprava o hadovi“ ID1008 „142. Tak som počul. Raz Blahoslavený prebýval v Rádžagáhe, v Bambusovom háji, na mieste, kde sa kŕmia veveričky. V tom čase sedel Blahoslavený pod holým nebom počas temnej, pochmúrnej noci a z neba kvapkala voda kvapka po kvapke.“ ID1009 „Vtedy Mára, Zlý, chcúc v Blahoslavenom vyvolať strach, strnulosť a hrôzu, ktorá mu naježí vlasy, prijal podobu veľkého kráľa hadov a priblížil sa k Blahoslavenému. Jeho telo bolo ako veľká loď vydlabaná z jedného stromu. Jeho hlavica bola ako veľká destilačná rohož. Jeho oči boli ako veľké kosalanské bronzové misy. Z jeho úst vystreľoval jazyk ako blesky, keď na oblohe hrmí. Zvuk jeho nádychov a výdychov bol ako zvuk kováčskych mechov, do ktorých sa fúka.“ ID1010 „Vtedy Blahoslavený, keď spoznal: ‚Toto je Māra, Zlý‘, oslovil Māru, Zlého, veršami:“ ID1011 „‚Mudrc, ktorý vyhľadáva prázdne príbytky, ten mudrc je sebaovládaný. Keď sa vzdal pripútanosti, mal by tam pobývať. Naozaj, to je vhodné pre niekoho, ako je on.‘“ ID1012 „‚Mnohé sú blúdiace bytosti, mnohé sú hrôzy; navyše, mnohé sú hryzúce a plaziace sa bytosti. Veľký mudrc, ktorý odišiel do prázdneho príbytku, by tam nemal pohnúť ani vlasom.“ ID1013 „Hoci by sa malo roztrhnúť nebo, zem by sa mala triasť a všetky bytosti by mali byť vydesené; aj keby im mal byť vrazene kopija do hrude, Budhovia nehľadajú útočisko v základných prvkoch existencie.“ ID1014 „Vtedy Mára, Zlý, keď si pomyslel: ‚Blahoslavený ma pozná, Sugata ma pozná,‘ zarmútený a so smutnou mysľou, zmizol priamo na tom mieste.“ ID1015 „7. Rozprava o dobrom spánku“ ID1016 „143. Istého dňa pobýval Blahoslavený v Rádžagáhe v Bambusovom háji, na mieste, kde sa kŕmia veveričky. Potom Blahoslavený, ktorý strávil veľkú časť noci chodením sem a tam pod šírym nebom, si pri úsvite umyl nohy a vošiel do obydlia. Lehol si na pravý bok v polohe leva, s jednou nohou položenou na druhej, bdelý a jasne chápajúci, s vnímaním prebúdzania sa ustanoveným v mysli. Vtedy sa k Blahoslavenému priblížil Zlý Mára; keď sa priblížil, oslovil Blahoslaveného veršom: ID1017 „Prečo spíš? Z akého dôvodu spíš? Čo to je, spať ako nešťastník? Spíš s myšlienkou: ‚Našiel som odľahlé obydlie‘? Čo to je, spať, keď už vyšlo slnko?“ ID1018 „Ten, pre ktorého neexistuje zvodná, lipnúca túžba, ktorá by viedla k akémukoľvek stavu bytia; ten Budha, prostredníctvom úplného zničenia všetkých podkladov existencie, spí. Mára, čo ťa to zaujíma?“ ID1019 „Potom Mára, Zlý… a tak ďalej… zmizol priamo na mieste.“ ID1020 „8. Rozprava o radosti“ ID1021 „144. Tak som počul. Raz, keď Blahoslavený pobýval v Sāvatthī v Jétovom háji, v Anāthapiṇḍikovom parku, pristúpil k Blahoslavenému Zlý Māra; keď pristúpil, predniesol v prítomnosti Blahoslaveného tento verš:“ ID1022 „Ten, kto má synov, má radosť zo svojich synov; ten, kto má dobytok, má rovnako radosť zo svojho dobytka. Človekova radosť spočíva v podkladoch existencie; ten však, kto je bez podkladov, nemá radosť.“ ID1023 „Ten, kto má synov, smúti kvôli svojim synom; ten, kto má dobytok, rovnako smúti kvôli svojmu dobytku. Človek smúti kvôli základom existencie; ten však, kto je bez základov, nesmutí.““ ID1024 „Vtedy zlý Māra, keď si pomyslel: ‚Blahoslavený ma pozná, Ten, čo kráča správnou cestou, ma pozná,‘ zúfalý a skleslý, zmizol priamo na tom mieste.“ ID1025 „9. Prvá reč o dĺžke života“ ID1026 „145. Tak som počul. Raz, keď Blahoslavený pobýval v Rádžagáhe v Bambusovom háji, na mieste, kde sa kŕmia veveričky, oslovil mníchov: ‚Mnísi!‘ ‚Ctihodný pane,‘ odpovedali mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal toto:“ ID1027 „‚Mnísi, život ľudí je krátky. Treba sa vydať na cestu k budúcemu životu; treba konať dobro; treba žiť svätý život. Pre toho, kto sa narodil, neexistuje nesmrteľnosť. Mnísi, kto žije dlho, žije sto rokov, alebo o niečo viac či menej.‘“ ID1028 „Potom sa k Blahoslavenému priblížil Zlý Māra; keď sa priblížil, oslovil Blahoslaveného veršom:“ ID1029 „‚Dlhý je ľudský život; dobrý človek by ho nemal pohŕdať. Človek by mal žiť ako dieťa kŕmené mliekom; smrť neprichádza.‘“ ID1030 „Život ľudí je krátky; dobrý človek by ho mal pohŕdať. Človek by mal žiť, ako keby mu horela hlava; smrť sa nevyhne nikomu.“ ID1031 „Potom Māra… a tak ďalej… zmizol priamo na mieste.“ ID1032 „10. Druhá reč o dĺžke života“ ID1033 „146. Tak som počul. Raz, keď Blahoslavený pobýval v Rádžagáhe v Bambusovom háji, na mieste, kde sa kŕmia veveričky, tam Blahoslavený… a tak ďalej… povedal toto:“ ID1034 „‚Mnísi, tento ľudský život je krátky. Treba sa vydať na cestu k budúcemu životu; treba konať dobro; treba žiť svätý život. Pre toho, kto sa narodil, neexistuje nesmrteľnosť. Mnísi, kto žije dlho, žije sto rokov, alebo o niečo viac či menej.‘“ ID1035 „Vtedy sa k Blahoslavenému priblížil Zlý Māra; keď sa priblížil, oslovil Blahoslaveného veršom:“ ID1036 „„Dni a noci neubiehajú, život nekončí; život smrteľníkov pokračuje, ako okraj kolesa voza nasleduje oš.““ ID1037 „Dni a noci plynú, život sa končí; život smrteľníkov sa vyčerpáva, ako voda v malých riekach.“ ID1038 „Potom Zlý Māra, keď si pomyslel: ‚Blahoslavený ma pozná, Ten, čo kráča správnou cestou, ma pozná,‘ zarmútený a nespokojný, zmizol priamo na tom mieste.“ ID1039 „Prvá kapitola“ ID1040 „Zhrnutie tejto kapitoly:“ ID1041 „Askéza a Slon, Subha a Pāsa; Had, Supati a Nandana, a ďalší dvaja o dĺžke života.“ ID1042 „2. Druhá kapitola“ ID1043 „1. Rozprava o balvane“ ID1044 „147. Raz, keď Blahoslavený pobýval v Rádžagáhe, na vrchu Supečej hory. V tom čase sedel Blahoslavený pod holým nebom v hlbokej tme noci a kvapalo kvapku po kvapke. Vtedy sa k Blahoslavenému priblížil Zlý Mára, ktorý chcel v ňom vyvolať strach, hrôzu a des, ktorý by mu naježil vlasy; keď sa priblížil, neďaleko od Blahoslaveného rozbil obrovské balvany.“ ID1045 „Vtedy Blahoslavený, vedomý si toho, že ‚to je Zlý Mára‘, oslovil Zlého Máru veršom:“ ID1046 „‚Aj keby si otriasol celým vrchom Supov, pre Buddhov, ktorí sú správne oslobodení, neexistuje žiadne chvenie.‘“ ID1047 „Vtedy Zlý Māra, keď si pomyslel: ‚Blahoslavený ma pozná, Ten, čo kráča správnou cestou, ma pozná,‘ zarmútený a nespokojný, zmizol priamo na tom mieste.“ ID1048 „2. Rozprava o tom, ‚Prečo ako lev?‘“ ID1049 „148. Raz, keď Blahoslavený pobýval v Sāvatthī v Jétovom háji, v Anāthapiṇḍikovom parku, v tom čase Blahoslavený vyučoval Dhammu, obklopený veľkým zhromaždením.“ ID1050 „Vtedy napadla zlého Māru táto myšlienka: ‚Tento askéta Gotama vyučuje Dhammu obklopený veľkým zhromaždením. Prečo by som sa nepriblížil k askétovi Gotamovi, aby som zničil ich videnie?‘ Potom sa zlý Māra priblížil k Blahoslavenému; keď sa priblížil, oslovil Blahoslaveného veršom:“ ID1051 „Prečo revieš ako lev, smelý v zhromaždení? Je tu nejaký tvoj súper? Alebo sa považuješ za víťaza?“ ID1052 „Naozaj, veľkí hrdinovia revú, smelí v zhromaždeniach. Tathágatovia dosiahli nadprirodzené schopnosti; prekročili pripútanosť k svetu.“ ID1053 „Vtedy Zlý Māra, keď si pomyslel: ‚Blahoslavený ma pozná, Ten, čo kráča správnou cestou, ma pozná,‘ zarmútený a nespokojný, zmizol priamo na tom mieste.“ ID1054 „3. Rozprava o kamennom úlomku“ ID1055 „149. Tak som počul. Istého dňa pobýval Blahoslavený v Rádžagáhe v jeleních parkoch Maddakucchi. V tom čase sa do nohy Blahoslaveného zapichol kamenný úlomok. Blahoslavenému sa skutočne dostavili silné telesné pocity – bolestivé, intenzívne, drsné, ostré, nepríjemné a nepekné. Blahoslavený ich však znášal, pričom bol bdelý a jasne chápal, bez toho, aby bol znepokojený. Potom Blahoslavený, rozprestrel si svoj štvorvrstvový vonkajší plášť, zaujal leví postoj na pravom boku, prekrížil jednu nohu cez druhú, bdelý a jasne chápajúci. Vtedy sa k Blahoslavenému priblížil Zlý Māra; keď sa priblížil, oslovil Blahoslaveného veršom:“ ID1056 „„Spíš z lenivosti, alebo si opitý skladaním poézie? Nie je pre teba veľa cieľov, ktoré máš dosiahnuť? Sám na odľahlom mieste odpočinku, s tvárou sklonenou k spánku, prečo sa oddávaš tomuto spánku?““ ID1057 „Nespím z lenivosti, ani nie som opojený skladaním poézie; keďže som dosiahol cieľ, som bez smútku. Sám na odľahlom mieste odpočinku spím, prejavujúc súcit voči všetkým bytostiam.“ ID1058 „„Dokonca aj tí, v ktorých hrudi je zapichnutý oštep, ktorý spôsobuje, že srdce sa znova a znova trasie, dokonca aj oni, s tým oštepom, dokážu zaspať. Prečo by som teda ja, ktorý nemám oštep, nemal spať?“ ID1059 „„Keď som bdelý, nemám obavy, ani sa nebojím zaspať; dni a noci mi nespôsobujú smútok. Nikde na svete nevidím žiadnu stratu; preto, súcitný voči všetkým bytostiam, spím.““ ID1060 „Vtedy si Zlý Māra uvedomil: ‚Blahoslavený ma pozná, Sugata ma pozná,‘ a zúfalý a sklamaný zmizol priamo na tom mieste.“ ID1061 „4. Rozprava o tom, čo je vhodné“ ID1062 „150. Raz Blahoslavený pobýval medzi Kosalanmi v bráhmanskej dedine Ekasālā. V tom čase Blahoslavený vyučoval Dhammu, obklopený veľkým zhromaždením domácich.“ ID1063 „Vtedy napadla Zlého Máru táto myšlienka: ‚Tento askéta Gotama vyučuje Dhammu, obklopený veľkým zhromaždením domácich. Čo keby som sa priblížil k askétovi Gotamovi, aby som toto zhromaždenie zaslepil?‘ Potom sa Zlý Mára priblížil k Blahoslavenému; keď sa priblížil, oslovil Blahoslaveného veršom:“ ID1064 „‚Nie je pre teba vhodné, aby si poučoval druhých. Keď to robíš, nenechaj sa zachytiť pripútanosťou a odporom.‘“ ID1065 „Plne Osvietený, súcitný voči ich blahu, poučuje druhých. Tathágata je oslobodený od pripútanosti a odporu.“ ID1066 „Vtedy si Zlý Mára uvedomil: ‚Blahoslavený ma pozná, Sugáta ma pozná,‘ a zúfalý a sklamaný zmizol priamo na mieste.“ ID1067 „5. Rozprava o mysli“ ID1068 „151. Tak som počul. Raz Blahoslavený prebýval v Sāvatthī, v Jétovom háji, v Anāthapiṇḍikovom parku. Vtedy sa k Blahoslavenému priblížil Zlý Māra; keď sa priblížil, oslovil Blahoslaveného veršom:“ ID1069 „‚Pasca, ktorá sa vznáša na oblohe, je mentálna; ňou ťa zviažem. Askéte, neunikneš mi.‘“ ID1070 „‚Formy, zvuky, vône, chute a hmatateľné predmety, ktoré potešujú myseľ; k týmto už nemám žiadnu túžbu. Si porazený, ó, Zničiteľ!‘“ ID1071 „Vtedy zlý Māra, keď si pomyslel: ‚Blahoslavený ma pozná, Ten, čo kráča po správnej ceste, ma pozná,‘ zúfalý a sklamaný, zmizol priamo na tom mieste.“ ID1072 „6. Rozprava o miske“ ID1073 „152. V Sāvatthī. V tom čase Blahoslavený poučoval, povzbudzoval, burcoval a tešil mníchov kázaním o Dhamme týkajúcim sa piatich zoskupení pripútanosti. A tí mnísi, venujúc náležitú pozornosť, sústreďujúc svoju myseľ, sústreďujúc sa celou svojou mysľou, počúvali Dhammu s pozornými ušami.“ ID1074 „Vtedy napadla zlého Máru táto myšlienka: ‚Tento askéta Gotama poučuje, povzbudzuje, prebudzuje a teší mníchov kázaním o Dhamme týkajúcim sa piatich zoskupení pripútanosti. A títo mnísi, venujúc náležitú pozornosť, sústreďujúc svoju myseľ, sústreďujúc sa celou svojou mysľou, počúvajú Dhammu s pozornosťou. Čo keby som sa priblížil k askétovi Gotamovi, aby som zničil ich videnie?“ ID1075 „V tom čase bolo na voľnom priestranstve rozmiestnených mnoho misiek. Vtedy sa Zlý Mára, ktorý si vyčaroval podobu býka, priblížil k tým miskám. Vtedy istý mních povedal inému mníchovi: ‚Mních, mních, ten býk by mohol rozbiť misky!‘ Keď to bolo povedané, Blahoslavený povedal tomu mníchovi: ‚To nie je býk, mních. To je Mára, Zlý, ktorý prišiel zničiť tvoje videnie.‘ Potom Blahoslavený, keď pochopil: ‚Toto je Mára, Zlý,‘ oslovil Máru, Zlého, veršom:“ ID1076 „‚Forma, pocit, vnímanie, vedomie a všetko, čo je podmienené – ‚Toto nie som ja; toto nie je moje‘; takto sa človek stáva voči tomu nezaujatým.“ ID1077 „‚Takto nezaujatý, dosiahnuvší bezpečie, prekonajúc všetky púta – ani Márova armáda, hľadajúca na všetkých miestach, ho nenájde.‘“ ID1078 „Vtedy Zlý Māra… zúfalý a skleslý, zmizol priamo na tom mieste.“ ID1079 „7. Rozprava o šiestich základniach kontaktu“ ID1080 „153. Raz, keď Blahoslavený pobýval vo Vesālī vo Veľkom lese v sále so špicatou strechou. V tom čase Blahoslavený poučoval, povzbudzoval, burcoval a tešil mníchov kázaním o Dhamme založeným na šiestich základoch kontaktu. A tí mnísi, považujúc to za prospešné, brali si to k srdcu, sústredili celú svoju myseľ a s pozornosťou načúvali Dhamme.“ ID1081 „Vtedy napadla zlého Māru táto myšlienka: ‚Tento askéta Gotama poučuje, povzbudzuje, motivuje a teší mníchov kázaním o Dhamme založeným na šiestich základoch kontaktu. A títo mnísi, považujúc to za prospešné, berú si to k srdcu, sústreďujú celú svoju myseľ a s pozornosťou načúvajú Dhamme. Čo keby som sa priblížil k askétovi Gotamovi s úmyslom zničiť ich oko múdrosti?“ Potom sa Zlý Mára priblížil k Blahoslavenému. Keď sa priblížil, neďaleko od Blahoslaveného, vydal veľký, desivý zvuk, akoby sa mala zem zrútiť. Vtedy istý mních povedal inému mníchovi: ‚Mních, mních, zdá sa, že sa táto zem chystá zrútiť!‘ Keď to bolo povedané, Blahoslavený povedal tomu mníchovi: ‚Mníchu, to nie je zrútenie zeme. To je Mára, Zlý, ktorý prišiel s úmyslom zničiť tvoje oko múdrosti.‘ Potom Blahoslavený, keď spoznal: ‚Toto je Mára, Zlý,‘ oslovil Máru, Zlého, veršom:“ ID1082 „“Tvary, zvuky, chute, vône, dotyky a mentálne objekty – všetky; to je strašná návnada sveta, v ktorej je svet pohltený.“ ID1083 „Keď to prekoná, pozorný učeník Buddhu, ktorý prekonal ríšu Máry, žiari ako slnko.“ ID1084 „Vtedy Zlý Mára… zmizol priamo na mieste.“ ID1085 „8. Rozprava o almužne“ ID1086 „154. Raz Blahoslavený pobýval medzi Magadháncami v bráhmanskej dedine Pañcasālā. V tom čase boli v bráhmanskej dedine Pañcasālā darčeky pre mladé dievčatá. Vtedy sa Blahoslavený ráno obliekol, vzal si misku a rúcho a vošiel do brahmánskej dediny Pañcasālā po almužnu. V tom čase boli brahmánski hlavy rodín z Pañcasālā posadnutí zlým Mārom a mysleli si: ‚Nech asketa Gotama nezíska almužnu!‘“ ID1087 „Potom Blahoslavený, rovnako ako vošiel do brahmánskej dediny Pañcasālā po almužnu s umytou miskou, tak aj odišiel s umytou miskou. Vtedy sa k Blahoslavenému priblížil Zlý Māra a povedal mu: ‚Asketa, získal si nejakú almužnu?‘ ‚Zlý, nebol si to ty, kto konal tak, aby som nezískal almužnu?‘ ‚V tom prípade, ctihodný pane, nech Blahoslavený vstúpi do brahmánskej dediny Pañcasālā po almužnu druhýkrát. Budem konať tak, aby Blahoslavený získal almužnu.‘“ ID1088 „Tým, že zaútočil na Tathāgatu, Māra si nahromadil zlo. Čo si myslíš, Zlý? Že tvoj zlý skutok nedozrie?“ ID1089 „Ó, ako šťastne žijeme my, ktorí nemáme nič! Budeme sa živiť radosťou, ako bohovia Ābhassara.“ ID1090 „Vtedy si Zlý Māra uvedomil: ‚Blahoslavený ma pozná, Sugata ma pozná,‘ a zarmútený a skleslý zmizol priamo na tom mieste.“ ID1091 „9. Rozprava o roľníkovi“ ID1092 „155. V Sāvatthī. Pri tej príležitosti Blahoslavený poučoval, povzbudzoval, burcoval a tešil mníchov kázaním o Dhamme súvisiacim s Nibbānou. A tí mnísi, považujúc to za prospešné, brali si to k srdcu, sústredili celú svoju myseľ a s pozornosťou načúvali Dhamme.“ ID1093 „Vtedy napadla zlého Máru táto myšlienka: ‚Tento askéta Gotama poučuje mníchov kázaním o Dhamme súvisiacim s nibbánou… Čo keby som sa priblížil k askétovi Gotamovi s úmyslom zničiť ich oko múdrosti?‘“ Vtedy sa Zlý Māra, keď nadobudol podobu roľníka, nesúceho na pleci veľký pluh, držiaceho dlhý bič, s rozcuchanými vlasmi, oblečený v konopnom odeve a s nohami umazanými blatom, priblížil k Blahoslavenému. Keď sa priblížil, povedal Blahoslavenému: „Asketa, videl si voly?“ „Zlý, čo máš spoločné s volmi?“ „Asketa, oko je moje, tvary sú moje, sféra vedomia založená na zrakovom kontakte je moja. Kam, asketa, pôjdeš, aby si mi unikol? Asketa, ucho je moje, zvuky sú moje… Asketa, nos je môj, vône sú moje… Asketa, jazyk je môj, chute sú moje… Asketa, telo je moje, hmatateľné veci sú moje… Asketa, myseľ je moja, mentálne objekty sú moje, sféra vedomia založená na mentálnom kontakte je moja. Kam, asketa, pôjdeš, aby si mi unikol?““ ID1094 „„Tvoje sú skutočne, Zlý, ucho, tvoje sú zvuky, tvoja je sféra vedomia založená na kontakte s ušami. Ale tam, Zlý, kde nie je ucho, nie sú zvuky a nie je sféra vedomia založená na kontakte s ušami – tam nemáš prístup, Zlý. Tvoje sú skutočne, Zlý, ucho, tvoje sú zvuky, tvoja je sféra vedomia založená na kontakte s ušami. Ale tam, Zlý, kde nie je ucho, nie sú zvuky a nie je sféra vedomia založená na sluchovom kontakte – tam nemáš prístup, Zlý. Tvoj je skutočne, Zlý, nos, tvoje sú vône, tvoja je sféra vedomia založená na čuchovom kontakte. Ale tam, Zlý, kde nie je nos, nie sú vône a nie je sféra vedomia založená na čuchovom kontakte – tam nemáš prístup, Zlý. Tvoj, Zlý, je skutočne jazyk, tvoje sú chute, tvoja je sféra vedomia založená na kontakte s jazykom… Tvoje, Zlý, je skutočne telo, tvoje sú hmatateľné veci, tvoja je sféra vedomia založená na kontakte s telom… Tvoje, Zlý, je skutočne myseľ, tvoje sú mentálne objekty, tvoja je sféra vedomia založená na kontakte s mysľou. Ale tam, Zlý, kde nie je myseľ, nie sú mentálne objekty a nie je sféra vedomia založená na kontakte s mysľou – tam nemáš prístup, Zlý.““ ID1095 „„Pokiaľ ide o to, čo nazývajú ‚to je moje‘, a tých, ktorí hovoria ‚je to moje‘ – ak je tvoja myseľ pripútaná k tomu, asketa, neoslobodíš sa odo mňa.““ ID1096 „To, o čom hovoria, nie je moje; tí, ktorí takto hovoria, nie som ja. Preto, Zlý, vedz toto: moju cestu ani neuvidíš.“ ID1097 „Vtedy Māra, Zlý… zmizol priamo na mieste.“ ID1098 „10. Rozprava o kráľovstve“ ID1099 „156. Raz Blahoslavený pobýval medzi Kosalanmi v himalájskej oblasti, v lesnej chatrči. Vtedy, keď bol Blahoslavený v samote a odľahlosti, v jeho mysli sa zrodila táto úvaha: ‚Je možné vykonávať kráľovskú moc spravodlivo, bez zabíjania alebo spôsobenia zabíjania, bez dobývania alebo spôsobenia dobývania, bez spôsobovania smútku alebo spôsobenia smútku?‘“ ID1100 „Vtedy sa k Blahoslavenému priblížil Zlý Māra, ktorý svojou vlastnou mysľou spoznal túto úvahu v mysli Blahoslaveného. Keď sa priblížil, povedal Blahoslavenému: ‚Ctihodný pane, nech Blahoslavený vládne! Sugata, vládni spravodlivo, bez zabíjania alebo spôsobenia zabíjania, bez dobývania alebo spôsobenia dobývania, bez spôsobovania smútku alebo spôsobenia smútku!“ „Čo vo mne vidíš, Zlý, že mi hovoríš takto: ‚Ctihodný pane, nech Blahoslavený vládne ako kráľ! Sugata, vládni ako kráľ bez zabíjania alebo spôsobenia zabíjania, bez dobývania alebo spôsobenia dobývania, bez spôsobovania utrpenia alebo spôsobenia utrpenia, spravodlivo!‘?“ „Ctihodný pane, Blahoslavený rozvinul štyri základy psychickej sily, venoval im veľkú pozornosť, urobil z nich prostriedok, základ, vytrvalo ich sledoval, cvičil a dôsledne ich uplatňoval. Ak by si to želal, ctihodný pane, Blahoslavený by mohol rozhodnúť, že Himálaj, kráľ hôr, bude zo zlata, a stal by sa zo zlata.“ ID1101 „Hora celá zo zlata, z čistého zlata – ani dve také by nestačili pre jednu osobu. Keď to človek vie, mal by žiť správne.“ ID1102 „Ten, kto videl utrpenie a odkiaľ pochádza – ako by sa taká bytosť mohla nakloniť k zmyslovým pôžitkom? Keď spoznal podstatu ako puto vo svete, tá bytosť by sa mala cvičiť v jej úplnom odstránení.“ ID1103 „Vtedy Māra, Zlý, pomyslel si: ‚Blahoslavený ma pozná, Sugata ma pozná,‘ a zúfalý a skleslý zmizol priamo na tom mieste.“ ID1104 „Druhá kapitola.“ ID1105 „Zhrnujúci verš k tejto kapitole:“ ID1106 „Kameň, Lev, Tŕň, Vhodný a Myseľ; miska, zmyslová základňa, almužna, roľník a kráľovstvo – to je tých desať.“ ID1107 „3. Tretia kapitola“ ID1108 „1. Rozprava o mnohých“ ID1109 „157. Tak som počul. Raz Blahoslavený pobýval medzi Sákjovcami v Silāvatī. V tom čase pobývalo neďaleko Blahoslaveného množstvo mníchov – bdelých, horlivých a odhodlaných. Vtedy Zlý Māra vytvoril podobu bráhmana s veľkým uzlom na hlave, oblečeného v čiernej antilopej koži, starého, zhrbeného ako strešný trám, ťažko dýchajúceho a nesúceho palicu z udumbarského dreva. Pristúpil k tým mníchom a keď sa k nim priblížil, povedal im toto: „Vy, ctihodní, ste vstúpili do mníšstva, keď ste boli mladí, veľmi mladí, s čiernymi vlasmi, obdarení krásnou mladosťou, v prvej fáze života, bez toho, aby ste sa do sýtosti nasýtili zmyslovými radosťami. Vychutnávajte si ľudské zmyslové radosti, ctihodní páni. Neopúšťajte to, čo je prítomné, aby ste sa venovali tomu, čo je v budúcnosti.“ „Brahmane, my neopúšťame to, čo je prítomné, aby sme sa venovali tomu, čo je v budúcnosti. Skôr, bráhmane, opúšťame to, čo je v budúcnosti, aby sme sa venovali tomu, čo je prítomné. Lebo, bráhmane, zmyslové radosti, ktoré sú v budúcnosti, opísal Blahoslavený ako plné utrpenia a veľkého zármutku, v ktorých je nebezpečenstvo väčšie. Toto Dhamma je prítomné, nepodlieha času, pozýva človeka, aby prišiel a videl, vedie vpred, aby si to múdri uvedomili sami pre seba.“ Keď to bolo povedané, Zlý Mára pokrútil hlavou, vyplazil jazyk, na čele sa mu objavila trojramenná vráska a odišiel, opierajúc sa o svoju palicu.“ ID1110 „Potom tí mnísi pristúpili k Blahoslavenému. Keď pristúpili a vzdali úctu Blahoslavenému, posadili sa na jednu stranu. Keď tak sedeli na jednej strane, tí mnísi povedali Blahoslavenému: ‚Ctihodný pane, bývali sme tu, neďaleko od Blahoslaveného – bdelí, horliví a odhodlaní. Vtedy, ctihodný pane, k nám pristúpil istý bráhman s veľkým uzlom na hlave, odetý v čiernej antilopej koži, starý, zhrbený ako strešný trám, ťažko dýchajúci a nesúci palicu z udumbarského dreva. Keď sa k nám priblížil, povedal nám toto: ‚Vy, ctihodní, ste odišli do sveta, keď ste boli mladí, veľmi mladí, s čiernymi vlasmi, obdarení krásnou mladosťou, v prvej fáze života, bez toho, aby ste sa do sýtosti vyžili v zmyslových potešeniach. Vychutnávajte si ľudské zmyslové potešenia, ctihodní páni. Neopúšťajte to, čo je prítomné, aby ste sa venovali tomu, čo je v budúcnosti.‘ Keď to povedal, ctihodný pane, my sme tomu bráhmanovi povedali: „Bráhmane, my sa nevzdávame toho, čo je prítomné, aby sme sa venovali tomu, čo je v budúcnosti. Skôr, bráhmane, vzdávame sa toho, čo je v budúcnosti, aby sme sa venovali tomu, čo je prítomné. Lebo, bráhmane, zmyslové radosti, ktoré sú v budúcnosti, opísal Blahoslavený ako plné utrpenia a veľkého zármutku, v ktorých je nebezpečenstvo väčšie. Toto Dhamma je priamo viditeľné, nie je viazané na čas, pozýva človeka, aby prišiel a videl, vedie vpred a múdri si ju môžu sami uvedomiť.“ Keď to bolo povedané, ctihodný pane, ten bráhman pokrútil hlavou, vyplazil jazyk, na čele sa mu objavila trojramenná vráska a odišiel, opierajúc sa o svoju palicu.““ ID1111 „„Mnísi, to nebol bráhman. Bol to Māra, Zlý, ktorý prišiel zničiť vaše oko múdrosti.“ Potom Blahoslavený, keď pochopil túto vec, v tom čase vyslovil tento verš:“ ID1112 „Ten, kto videl utrpenie a pochopil, odkiaľ pochádza – ako by sa taká bytosť mohla nakloniť k zmyslovým pôžitkom? Keď spoznal podstatu ako puto vo svete, táto bytosť by sa mala cvičiť v jej úplnom odstránení.“ ID1113 „2. Samiddhi Sutta“ ID1114 „158. Raz, keď Blahoslavený pobýval medzi Sákjovcami v Silávatí, v tom čase ctihodný Samiddhi pobýval neďaleko od Blahoslaveného – bdelý, horlivý a odhodlaný. Potom, keď bol ctihodný Samiddhi v ústraní, v samote, v jeho mysli sa zrodila nasledujúca úvaha: „Je to pre mňa skutočne zisk, je to pre mňa dobre získané, že mojím učiteľom je Arahant, Dokonale Osvietený. Je to pre mňa skutočne zisk, je to pre mňa dobre získané, že som vstúpil do tohto dobre hlásaného Dhammy a Disciplíny. Je to pre mňa skutočne zisk, je to pre mňa dobre získané, že moji spoločníci v svätom živote sú cnostní a majú dobrý charakter.“ Vtedy sa k nemu priblížil Zlý Māra, ktorý svojou mysľou spoznal myšlienky v mysli ctihodného Samiddhiho. Keď sa priblížil, neďaleko od ctihodného Samiddhiho, vydal veľký, desivý zvuk, akoby sa zem zrútila.“ ID1115 „Potom sa ctihodný Samiddhi priblížil k Blahoslavenému, vzdal mu úctu a posadil sa na bok. Keď sedel po boku, ctihodný Samiddhi povedal Blahoslavenému: ‚Tu, ctihodný pane, prebývam neďaleko od Blahoslaveného, bdelý, horlivý a odhodlaný. Mne, ctihodný pane, keď som bol v ústraní, v samote, táto myšlienka mi napadla v mysli: ‚Je to pre mňa skutočne zisk, je to pre mňa dobre získané, že môj Učiteľ je Arahant, Dokonale Osvietení. Je to pre mňa skutočne zisk, je to pre mňa dobre získané, že som vstúpil do tohto dobre hlásaného Dhammy a Disciplíny. Je to pre mňa skutočne zisk, je to pre mňa dobre získané, že moji spoločníci v svätom živote sú cnostní a majú dobrý charakter.‘ „Vtedy, ctihodný pane, neďaleko odo mňa zaznel veľký a desivý zvuk, a bolo to, ako keby sa zem zrútila.“ ID1116 „‚Táto zem sa nezrúca, Samiddhi. To je Māra, Zlý, ktorý prišiel zničiť tvoje oko múdrosti. Choď, Samiddhi, a zostaň práve tam, bdelý, horlivý a odhodlaný.‘ ‚Áno, ctihodný pane,‘ odpovedal ctihodný Samiddhi. Súhlasil s Blahoslaveným, vstal zo svojho miesta, vzdal Blahoslavenému úctu, obišiel ho a odišiel. Po druhýkrát ctihodný Samiddhi prebýval práve tam, bdelý, horlivý a odhodlaný. Po druhýkrát, kým bol ctihodný Samiddhi v ústraní, stiahnutý… Po druhýkrát, keď Mára, Zlý, svojou mysľou spoznal myšlienky v mysli ctihodného Samiddhiho… a znova to bolo, ako keby sa zem zrútila. Vtedy sa ctihodný Samiddhi obrátil na Máru, Zlého, veršom: „ ID1117 „Z viery som odišiel z domova do bezdomovstva; moja všímavosť a múdrosť sú prebudené a moja myseľ je dobre sústredená. Vytváraj si desivé podoby, ako chceš; nikdy ma nedonútiš trasť sa.“ ID1118 „Vtedy si Zlý Māra uvedomil: ‚Mních Samiddhi ma pozná,‘ a zarmútený a nespokojný zmizol práve tam.“ ID1119 „3. Godhikova sútra“ ID1120 „159. Tak som počul: Raz pobýval Blahoslavený v Rádžagáhe v Bambusovom háji, v Útočisku veveričiek. V tom čase pobýval ctihodný Godhika na svahu Isigili, pri Čiernej skale. Vtedy ctihodný Godhika, žijúc usilovne, horlivo a odhodlane, dosiahol dočasné oslobodenie mysle. Potom však ctihodný Godhika upadol z tohto dočasného oslobodenia mysle. Po druhýkrát ctihodný Godhika, žijúc usilovne, horlivo a odhodlane, dosiahol dočasné oslobodenie mysle. Po druhýkrát ctihodný Godhika upadol z tohto dočasného oslobodenia mysle. Po tretíkrát ctihodný Godhika, žijúci usilovne, horlivo a odhodlane, dosiahol dočasné oslobodenie mysle. Po tretíkrát ctihodný Godhika stratil toto dočasné oslobodenie mysle. Po štvrtýkrát ctihodný Godhika, žijúci usilovne, horlivo a odhodlane, dosiahol dočasné oslobodenie mysle. Po štvrtýkrát ctihodný Godhika stratil toto dočasné oslobodenie mysle. Po piatykrát ctihodný Godhika, žijúc usilovne, horlivo a odhodlane, dosiahol dočasné oslobodenie mysle. Po piatykrát ctihodný Godhika stratil toto dočasné oslobodenie mysle. Po šiesty raz dosiahol ctihodný Godhika, ktorý žil usilovne, horlivo a odhodlane, dočasné oslobodenie mysle. Po šiesty raz sa ctihodný Godhika vzdialil od tohto dočasného oslobodenia mysle. Po siedmy raz dosiahol ctihodný Godhika, ktorý žil usilovne, horlivo a odhodlane, dočasné oslobodenie mysle.“ ID1121 „Vtedy ctihodnému Godhikovi napadla táto myšlienka: ‚Už po šiesty raz som stratil dočasné oslobodenie mysle. Čo keby som použil nôž?‘ Vtedy sa Zlý Māra, ktorý svojou vlastnou mysľou poznal myšlienku v mysli ctihodného Godhiku, priblížil k Blahoslavenému. Keď sa priblížil, oslovil Blahoslaveného veršami:“ ID1122 „Ó, veľký hrdina, veľký v múdrosti, žiariaci silou a slávou, ktorý si prekonal všetku nepriateľskosť a strach; skláňam sa k tvojim nohám, ó, ten, čo máš videnie.“ ID1123 „Tvoj učeník, ó, veľký hrdina, je premáhaný smrťou; túži po smrti a je na ňu odhodlaný. Zadrž ho, ó, nositeľ nádhery.“ ID1124 „Ako by vlastne, ó Blahoslavený, mohol tvoj učeník – ktorý má radosť z učenia, žiak, ktorého cieľ ešte nie je dosiahnutý a ktorý je medzi ľuďmi uznávaný – zomrieť?“ ID1125 „V tom čase ctihodný Godhika vzal do ruky nôž. Vtedy Blahoslavený, vedomý si toho, že „Toto je Māra, Zlý“, oslovil Māru, Zlého, veršom:“ ID1126 „„Takto skutočne konajú múdri; netúžia po živote. Godhika, keď vykorenenil túžbu aj s jej koreňom, dosiahol konečné Nibbāna.““ ID1127 „Potom Blahoslavený oslovil mníchov: „Poďte, mnísi, poďme k Čiernej skale na svahu Isigili, kde si člen klanu Godhika vzal nôž.“ „Áno, ctihodný pane,“ odpovedali tí mnísi Blahoslavenému.“ ID1128 „Potom sa Blahoslavený spolu s viacerými mníchmi priblížil k Čiernej skale na svahu Isigili. Blahoslavený z diaľky uvidel ctihodného Godhiku ležať na lôžku s odvráteným ramenom. V tom čase sa dymový opar a hlboká tma pohybovali na východ, na západ, na sever, na juh, nahor, nadol a do medziležiacich smerov.“ ID1129 „Potom sa Blahoslavený obrátil na mníchov: ‚Vidíte, mnísi, ten dymový opar a hlbokú tmu, ktorá sa pohybuje na východ, na západ, na sever, na juh, nahor, nadol a do medziležiacich smerov?‘ ‚Áno, ctihodný pane.‘ ‚To, mnísi, je Zlý Māra, ktorý hľadá vedomie člena kmeňa Godhiku a premýšľa: ‚Kde sa usadilo vedomie člena kmeňa Godhika?‘ Ale, mnísi, keďže jeho vedomie nebolo usadené, člen kmeňa Godhika dosiahol konečné nibbāna.“ Potom Zlý Māra, vezmúc do rúk lutnu farby zrelého plodu beluva, pristúpil k Blahoslavenému. Keď pristúpil, oslovil Blahoslaveného veršom:“ ID1130 „Hore, dole a naprieč, vo všetkých svetových stranách aj v medziležiacich smeroch som hľadal, ale nenašiel som ho. Kam sa ten Godhika podel?“ ID1131 „Ten, kto je múdry, obdarený vytrvalosťou, meditujúci, vždy sa tešiaci z meditácie, usilujúci sa dňom i nocou, nezaujímajúci sa o život,“ ID1132 „ktorý porazil armádu Smrti, nevracia sa do ďalšej existencie, vykorenenil túžbu aj s jej koreňom – Godhika dosiahol konečné nibbāna.“ ID1133 „Jemu, premáhanému smútkom, vyklzla lutna z náručia. Potom sa ten skleslý yakkha hneď na mieste vytratil.“ ID1134 „4. Rozprava o sedemročnom prenasledovaní“ ID1135 „160. Tak som počul. Raz Blahoslavený prebýval v Uruvelā, na brehu rieky Nerañjarā, pri banyánovom strome koziara. V tom čase zlý Māra sledoval Blahoslaveného už sedem rokov, hľadajúc príležitosť, ale nenašiel ju. Potom sa zlý Māra priblížil k Blahoslavenému a oslovil ho veršom:“ ID1136 „„Premýšľaš v lese, premáhaný smútkom? Stratil si majetok, alebo po ňom túžiš? Spáchal si v dedine nejaký priestupok? Prečo si sa nespriatelil s ľuďmi? Je to preto, že nemáš vôbec žiadneho priateľa?““ ID1137 „„Vykopajúc celý koreň smútku, oslobodený od priestupkov a bez smútku, meditujem. Potlačiac všetku túžbu a chamtivosť po existencii, oslobodený od nečistôt, meditujem, ó príbuzný tých, čo sú nedbanliví.““ ID1138 „„Pokiaľ ide o to, o čom hovoria: ‚Toto je moje‘, a o tých, ktorí hovoria: ‚Moje‘ – ak je tvoja myseľ v tom, ó asketa, neoslobodíš sa odo mňa.““ ID1139 „„To, o čom hovoria, nie je moje; tí, ktorí tak hovoria, nie sú mnou. Vedz toto, ó Zlý: moju cestu ani neuvidíš.““ ID1140 „Ak si sa prebudil na ceste, ktorá je bezpečná a vedie k nesmrteľnosti, tak odíď sám. Prečo poučuješ iných?“ ID1141 „Tí ľudia, ktorí putujú k vzdialenému brehu, pýtajú sa na ríšu nesmrteľnosti. Keď sa ma opýtajú, oznamujem im to, čo je pravda, to, čo je bez podstaty.“ ID1142 „„Ctihodný pane, je to ako keby neďaleko dediny alebo mesta bolo jazierko a v ňom bol krab. Vtedy, ctihodný pane, by sa k tomu jazierku priblížilo mnoho chlapcov alebo dievčat, ktorí by opustili tú dedinu alebo mesto. Keď by sa priblížili, vytiahli by toho kraba z vody a položili ho na suchú zem. Akékoľvek klepeto by ten krab vystrčil, ctihodný pane, tí chlapci alebo dievčatá by ho odrezali, zlomili a rozbili palicou alebo črepinou. Takýmto spôsobom, ctihodný pane, so všetkými klepetami odrezanými, zlomenými a rozbitými, by sa ten krab nemohol vrátiť späť do toho rybníka. Presne tak, ctihodný pane, všetky Márovy nástrahy, zvraty a nepokoje boli Blahoslaveným odrezané, zlomené a rozbité. Teraz sa už nemôžem znovu priblížiť k Blahoslavenému s cieľom hľadať príležitosť.“ Potom Zlý Mára v prítomnosti Blahoslaveného predniesol tieto verše o rozčarovaní: ID1143 „Vrana krúžila nad kameňom, ktorý mal farbu tuku, a premýšľala: ‚Možno tu nájdeme niečo mäkké, možno to bude mať nejakú chuť.‘“ ID1144 „Keď tam nenašla žiadnu chuť, vrána odletela z toho miesta. Rovnako ako vrána s kameňom, aj my, keď sme sa priblížili k Gotamovi a stratili ilúzie, teraz odchádzame.“ ID1145 „5. Sutta o dcérach Máry“ ID1146 „161. Potom Mára, Zlý, po tom, čo pred Blahoslaveným predniesol tieto skľučujúce verše, odišiel z toho miesta a posadil sa so skríženými nohami na zem neďaleko od Blahoslaveného – mlčky, zúfalý, so sklonenými plecami, skleslý, zamyslený, bez slov, škrabkajúc po zemi palicou. Potom sa k Márovi, Zlému, priblížili Taṇhā, Arati a Rāga, Márove dcéry. Keď sa priblížili, oslovili Máru, Zlého, veršom:“ ID1147 „‚Otče, prečo si sklamaný? Pre ktorého muža smútiš? My ho zviažeme pascou túžby, ako lesného slona, a privedieme ho k tebe. Bude pod tvojou kontrolou.““ ID1148 „Je to arahant na tomto svete, sugata, ktorého túžba tak ľahko nezvedie. Prekonal Márovu ríšu; preto tak veľmi smútim.“ ID1149 „Vtedy sa k Blahoslavenému priblížili Taṇhā, Arati a Rāga, dcéry Māry. Keď sa priblížili, povedali Blahoslavenému: ‚Asketa, budeme ti slúžiť pri tvojich nohách.‘ Ale Blahoslavený im nevenoval pozornosť, lebo bol oslobodený v neprekonateľnom vyčerpaní substrátov.“ ID1150 „Potom sa Taṇhā, Arati a Rāga, dcéry Māry, stiahli na bok a zhodne uvažovali: ‚Skutočne, sklony ľudí sú rôznorodé. Čo keby každá z nás vytvorila sto podôb mladých dievčat?‘“ Potom Taṇhā, Arati a Rāga, dcéry Māry, keď každá stvorila sto podôb mladých dievčat, pristúpili k Blahoslavenému. Keď pristúpili, povedali Blahoslavenému: „Asketa, budeme ti slúžiť pri tvojich nohách.“ Ale Blahoslavený tomu tiež nevenoval pozornosť, lebo bol oslobodený v neprekonateľnom vyčerpaní substrátov.“ ID1151 „Potom sa Taṇhā, Arati a Rāga, dcéry Māry, stiahli na bok a zhodne uvažovali: ‚Skutočne, sklony mužov sú rôznorodé. Čo keby každá z nás vytvorila sto podôb žien, ktoré ešte nerodili?‘ Potom Taṇhā, Arati a Rāga, dcéry Māry, z ktorých každá stvorila sto podôb žien, ktoré ešte nerodili, pristúpili k Blahoslavenému. Keď pristúpili, povedali Blahoslavenému: „Asketa, budeme ti slúžiť pri tvojich nohách.“ Ale Blahoslavený tomu tiež nevenoval pozornosť, lebo bol oslobodený v neprekonateľnom vyčerpaní substrátov.“ ID1152 „Potom Taṇhā a ostatné… a tak ďalej… ‚Čo keby každá z nás vytvorila sto podôb žien, ktoré už raz porodili?‘ Potom Taṇhā a ostatné… a tak ďalej… každá z nich vytvorila sto podôb žien, ktoré už raz porodili, a pristúpili k Blahoslavenému. Keď pristúpili, povedali Blahoslavenému: „Asketa, budeme ti slúžiť pri tvojich nohách.“ Ale Blahoslavený tomu tiež nevenoval pozornosť, lebo bol oslobodený v neprekonateľnom vyčerpaní podkladov.“ ID1153 „Potom Taṇhā a ostatní… a tak ďalej… si pomysleli: ‚Čo keby každý z nás stvoril sto podôb žien, ktoré porodili dvakrát?‘ Potom Taṇhā a ostatní… a tak ďalej… keď každý z nich stvoril sto podôb žien, ktoré porodili dvakrát… pristúpili k Blahoslavenému… a tak ďalej… ale pretože bol oslobodený v neprekonateľnom vyčerpaní substrátov, nevenoval im žiadnu pozornosť. Potom Taṇhā a ostatní… a tak ďalej… si pomysleli: „Čo keby sme vytvorili sto podôb žien stredného veku?“ Potom Taṇhā a ostatní… a tak ďalej… keď každý z nich vytvoril sto podôb žien stredného veku… a tak ďalej… ale pretože bol oslobodený v neprekonateľnom vyčerpaní substrátov, nevenoval im žiadnu pozornosť.“ ID1154 „Vtedy si Taṇhā a ostatní… a tak ďalej… pomysleli: ‚Čo keby sme vytvorili sto podôb starých žien?‘ Potom Taṇhā a ostatní… a tak ďalej… keď každý z nich vytvoril sto podôb starých žien… pristúpili k Blahoslavenému… a tak ďalej… ale keďže bol oslobodený v neprekonateľnom vyčerpaní podkladov, nevenoval im žiadnu pozornosť. Potom sa Taṇhā, Arati a Ragā, dcéry Māry, stiahli na bok a povedali toto: ‚Naozaj, náš otec hovoril pravdu:‘“ ID1155 „‚Je to Arahant, Sugata vo svete, ktorého vášeň ľahko nezvedie. Prekonal Márovu ríšu; preto hlboko smútim.““ ID1156 „„Naozaj, keby sme týmto spôsobom napadli akéhokoľvek askétu alebo bráhmana, ktorý nie je oslobodený od túžby, jeho srdce by prasklo, alebo by mu z úst vytryskla horúca krv, alebo by zošalel, alebo by sa rozptýlil. Rovnako ako zelená trstina, ktorá bola odrezaná, vädne, vysychá a bledne, tak aj on by vädol, vyschol a zbledol.““ ID1157 „Potom sa k Blahoslavenému priblížili Taṇhā, Arati a Ragā, dcéry Māry. Keď sa priblížili, postavili sa na bok. Stojac na boku, Taṇhā, dcéra Māry, oslovila Blahoslaveného veršom:“ ID1158 „‚Si premáhaný smútkom, keď premýšľaš v lese? Stratil si majetok, alebo po ňom túžiš? Spáchal si nejaký priestupok v dedine? Prečo si nevytváraš priateľstvá s ľuďmi? Nie je nikto, kto by mohol byť tvojím priateľom?‘“ ID1159 „Keďže som dosiahol cieľ, pokoj srdca, a keďže som porazil armádu toho, čo je milé a príjemné vo svojej podobe, ja, sám, meditujúc, som dosiahol blaženosť. Preto sa s ľuďmi nepriateľím; nikto mi nemôže byť priateľom.“ ID1160 „Potom sa Arati, dcéra Māry, obrátila na Blahoslaveného s veršom:“ ID1161 „Ako mních, ktorý tu často prebýva, prekročí päť prúdov a prejde cez šiesty? Akou častou meditáciou zostávajú vnemy zmyslového potešenia mimo neho a nenachádzajú žiadnu príležitosť?“ ID1162 „S pokojným telom, s dobre oslobodenou mysľou, bez vytvárania predstáv, s bdelosťou a bez domova, keď pochopil Dhammu, medituje bez myšlienkových predstáv. Nie je rozrušený, netúži a nie je lenivý.““ ID1163 „Mních, ktorý tu často prebýva týmto spôsobom, prekročil päť prúdov a prekonal šiesty. Pre toho, kto takto často medituje, zostávajú vnímania zmyslových pôžitkov vonkajšie a nenachádzajú žiadnu príležitosť.““ ID1164 „Potom sa Ragá, dcéra Máry, obrátila na Blahoslaveného v jeho prítomnosti s veršom:“ ID1165 „„Keď odrezal túžbu, často navštevuje skupiny a zhromaždenia. Určite aj mnohí veriaci budú praktizovať podobne. Tento bezdomovec vytrhne veľké množstvo ľudí z rúk Kráľa smrti a dovedie ich na druhý breh.““ ID1166 „Naozaj, veľkí hrdinovia, Tathāgati, vedú podľa Pravého Dhammy. Pre toho, kto rozumie, aká závisť môže byť voči tým, ktorých vedie Dhamma?“ ID1167 „Potom sa Taṇhā, Arati a Ragā, dcéry Māry, priblížili k Zlému Mārovi. Māra, Zlý, uvidel dcéry Māry – Taṇhā, Arati a Ragā – prichádzať z diaľky. Keď ich uvidel, oslovil ich veršami:“ ID1168 „‚Blázni, snažíte sa rozdrviť horu stonkami lotosu; kopete do hory nechtami; žujete železo zubami.‘“ ID1169 „Ako keby ste niesli kameň na hlave, hľadáte oporu v priepasti; ako keby ste udierali hrudou do pňa, mali by ste, znechutené Gotamom, odísť.“ ID1170 „Taṇhā, Arati a Ragā prišli, žiariace jasným svetlom. Učiteľ ich však odtiaľ zahnal, rovnako ako vietor rozfúka chumáč bavlny.“ ID1171 „Tretia kapitola.“ ID1172 „Zhrnutie:“ ID1173 „Sambahulá, Samiddhi, Godhika, Sattavassáni a Dhítara – túto päticu o Márovi naučil najvznešenejší Budha.“ ID1174 „Māra Saṃyutta sa končí.“