MN 18 — Rozprava o medovej guľôčke

8. Sutta o medovej guľôčke

199. Tak som počul. Raz Blahoslavený pobýval medzi Sákjovcami v Kapilavatthu v Nigrodhovom parku. Vtedy ráno sa Blahoslavený obliekol, vzal si misku a rúcho a vošiel do Kapilavatthu na žobranie. Keď sa v Kapilavatthu potuloval za almužnou, po jedle, pri návrate zo svojho obchôdzky za almužnou, išiel do Veľkého lesa, aby tam strávil deň. Keď vošiel do Veľkého lesa, posadil sa na úpätí mladého stromu beluva, aby tam strávil deň. V tom sa Daṇḍapāṇi zo Sakyanov, keď sa prechádzal a potuloval sa pre cvičenie, priblížil k Veľkému lesu. Keď vošiel do Veľkého lesa, zamieril k mladému stromu beluva, kde sa nachádzal Blahoslavený. Keď sa priblížil, vymenil si pozdravy s Blahoslaveným. Keď sa táto zdvorilá a pamätná rozprava skončila, opierajúc sa o svoju palicu, postavil sa na bok. Stojac na boku, Daṇḍapāṇi zo Sakyanov povedal Blahoslavenému: „Aká je doktrína askétu? Čo hlása?“ „Priateľu, vyznávam doktrínu, podľa ktorej človek nie je v konflikte s nikým na svete – ani s devami, Mārami a Brahmami, ani s askétmi a bráhmanmi, devami a ľuďmi. A vnímania neovládajú toho bráhmana, ktorý žije odtrhnutý od zmyslových pôžitkov, ktorý je oslobodený od pochybností, ktorého zmätenosť je odstránená a ktorý netúži po žiadnom stave existencie. Toto, priateľu, je moje učenie; toto hlásam.

Keď to bolo povedané, Daṇḍapāṇi zo Sakyanov pokrútil hlavou, vystrčil jazyk a na čele sa mu vytvorili tri vrásky. Potom sa oprel o svoju palicu a odišiel.

200. Potom, večer, Blahoslavený vstal zo svojho ústrania a odišiel do Nigrodhového parku. Keď dorazil, posadil sa na pripravené sedadlo. Keď sa posadil, Blahoslavený oslovil mníchov: „Tu, mnísi, ráno, keď som sa obliekol a vzal si misku a rúcho, vošiel som do Kapilavatthu na žobranie. Po tom, čo som v Kapilavatthu žobral, po jedle, keď som sa vracal zo svojho žobračského obchôdzky, išiel som do Veľkého lesa, aby som tam strávil deň. Keď som vošiel do Veľkého lesa, posadil som sa k úpätiu mladého stromu beluva, aby som tam strávil deň. A teraz, mnísi, Daṇḍapāṇi zo Sakyanov, keď sa prechádzal a blúdil na cvičenie, priblížil sa k Veľkému lesu. Keď vošiel do Veľkého lesa, prišiel k mladému stromu beluva, kde som bol ja. Keď sa priblížil, vymenil si so mnou pozdravy. Keď sa tento zdvorilý a pamätný rozhovor skončil, opierajúc sa o svoju palicu, postavil sa na bok. Keď tak stál bokom, mnísi, Daṇḍapāṇi zo Sakyanov mi povedal: ‚Aká je doktrína askétov? Čo hlásajú?‘

Keď to povedal, mnísi, povedal som Daṇḍapāṇimu zo Sakyanov: ‚Priateľu, vyznávam doktrínu, podľa ktorej človek nie je v konflikte s nikým na svete – ani s devami, Mārami a Brahmami, ani s mníchmi a bráhmanmi, devami a ľuďmi. A vnímania neovládajú toho bráhmana, ktorý žije odtrhnutý od zmyslových pôžitkov, ktorý je oslobodený od pochybností, ktorého zmätenosť je odstránená a ktorý netúži po žiadnom stave existencie. Toto, priateľu, je moja doktrína; toto je to, čo hlásam.“ Keď to bolo povedané, mnísi, Daṇḍapāṇi zo Sakyanov pokrútil hlavou, vystrčil jazyk a na čele sa mu vytvorili tri vrásky. Potom, opierajúc sa o svoju palicu, odišiel.“

201. Keď to bolo povedané, istý mních povedal Blahoslavenému: ‚Ctihodný pane, aké učenie vyznáva Blahoslavený, že nie je v rozpore s nikým na svete – s jeho devami, Mārami a Brahmami, s jeho mníchmi a bráhmanmi, devami a ľuďmi? A z akého dôvodu vnímania neovládajú Blahoslaveného, toho bráhmana, ktorý žije odtrhnutý od zmyslových pôžitkov, ktorý je oslobodený od pochybností, ktorého zmätenosť je odstránená a ktorý netúži po žiadnom stave existencie?“ „Mníchu, zdroj, z ktorého množstvo vnímaní a pojmov zrodených z rozmnožovania útočí na človeka – ak v súvislosti s tým nie je nič, z čoho by sa dalo tešiť, čo by sa dalo vítať alebo na čom by sa dalo lipnúť, to samo osebe je koniec základných sklonov k žiadostivosti, koniec základných sklonov k averzii, koniec základných sklonov k názorom, koniec základných sklonov k pochybnostiam, koniec základných sklonov k pýche, koniec základných sklonov k túžbe po existencii a koniec základných sklonov k nevedomosti. Toto je koniec uchopovania palíc a zbraní, hádok, konfliktov, sporov, vzájomného obviňovania, ohovárania a klamlivých rečí. Práve tu tieto zlé, nezdravé stavy ustávajú bez zvyšku.“ Toto povedal Blahoslavený. Keď to povedal, Sugata vstal zo svojho sedadla a vošiel do svojho príbytku.

202. Potom, krátko po tom, čo Blahoslavený odišiel, napadla tých mníchov táto myšlienka: ‚Priatelia, Blahoslavený, keď stručne poukázal na tento súhrn bez podrobnej analýzy významu, vstal zo svojho sedadla a vošiel do kláštora, pričom povedal: ‚Mních, nech už zo akéhokoľvek zdroja na človeka útočia súbory vnemov zrodených z rozmnožovania, ak v tom nie je nič, z čoho by sa dalo tešiť, čo by sa dalo vítať alebo na čom by sa dalo lipnúť, toto samo osebe je koniec základných sklonov k žiadostivosti... Tu tieto zlé, nezdravé stavy zanikajú bez zvyšku.‘ Kto by vlastne mohol podrobne analyzovať význam tohto súhrnu, na ktorý Blahoslavený stručne poukázal a ktorého význam nebol podrobne analyzovaný?“ Vtedy mníchom napadla táto myšlienka: „Tento ctihodný Mahākaccāna je chválený Učiteľom a vážený svojimi múdrymi duchovnými spoločníkmi. Ctihodný Mahākaccāna je schopný podrobne analyzovať význam tohto súhrnu, na ktorý Blahoslavený stručne poukázal a ktorého význam nebol podrobne analyzovaný. Poďme teda za ctihodným Mahākaccānom a opýtajme sa ho na túto vec.

Potom tí mnísi pristúpili k ctihodnému Mahākaccānovi. Keď k nemu prišli, vymenili si s ctihodným Mahākaccánom radostné pozdravy. Keď sa táto zdvorilá a pamätná rozprava skončila, posadili sa na jednu stranu. Keď sedeli na jednej strane, tí mnísi povedali ctihodnému Mahākaccánovi: ‚Priateľ Kaccána, Blahoslavený, keď stručne poukázal na tento súhrn bez podrobnej analýzy významu, vstal zo svojho miesta a vošiel do kláštora, pričom povedal: ‚Mníchu, z akéhokoľvek zdroja na človeka útočia súbory vnemov zrodených z rozmnožovania; ak v tom nie je nič, z čoho by sa dalo tešiť, čo by sa dalo vítať alebo na čom by sa dalo lipnúť, toto samo osebe je koniec základných sklonov k žiadostivosti... Tu tieto zlé, nezdravé stavy zanikajú bez zvyšku.‘ Nám, priateľ Kaccāna, krátko po tom, čo Blahoslavený odišiel, napadla táto myšlienka: „Priatelia, Blahoslavený, keď stručne poukázal na tento súhrn bez podrobnej analýzy významu, vstal zo svojho miesta a vošiel do kláštora, pričom povedal: ‚Mních, z akéhokoľvek zdroja na človeka útočia súbory vnemov zrodených z rozmnožovania, ak v tom nie je nič, z čoho by sa dalo tešiť, čo by bolo vítané alebo na čom by sa dalo lipnúť, toto samo osebe je koniec skrytých sklonov k žiadostivosti... Tu tieto zlé, nezdravé stavy zanikajú bez zvyšku.“ Kto by vlastne mohol podrobne analyzovať význam tohto súhrnu, ktorý Blahoslavený stručne poukázal a ktorého význam nebol podrobne analyzovaný?“ Vtedy, priateľ Kaccāna, nám napadla táto myšlienka: „Tento ctihodný Mahākaccāna je chválený Učiteľom a vážený svojimi múdrymi duchovnými spoločníkmi. Ctihodný Mahākaccāna je schopný podrobne analyzovať význam tohto zhrnutia, na ktoré Blahoslavený stručne poukázal a ktorého význam nebol podrobne analyzovaný. Poďme teda za ctihodným Mahākaccānom a opýtajme sa ho na túto vec.“ Nech to ctihodný Mahākaccāna analyzuje.

„203. ‚Priatelia, je to tak, ako keby človek, ktorý potrebuje jadrové drevo, hľadal jadrové drevo a blúdil v jeho hľadaní, prešiel popri koreni a kmeni veľkého stojaceho stromu, ktorý jadrové drevo obsahuje, v domnení, že jadrové drevo treba hľadať medzi vetvami a listami. Tak je to aj s vami, ctihodní, ktorí ste, keď bol Učiteľ prítomný pred vami, prešli okolo toho Blahoslaveného a myslíte si, že by sme sa mali opýtať na túto vec. Lebo, priatelia, ten Blahoslavený, keď vie, vie; keď vidí, vidí. Stal sa okom, stal sa poznaním, stal sa Dhammou, stal sa vznešeným. On je rečník, hlásateľ, vysvetľovateľ významu, darca nesmrteľnosti, pán Dhammy, Tathāgata. Práve vtedy ste sa mali opýtať na túto vec samotného Blahoslaveného. Tak, ako by vám to Blahoslavený vysvetlil, tak ste si to mali zapamätať.“ „Naozaj, priateľ Kaccāna, Blahoslavený, keď vie, vie; keď vidí, vidí. Stal sa okom, stal sa poznaním, stal sa Dhammou, stal sa vznešeným. Je rečníkom, hlásateľom, vysvetľovateľom významu, darcom nesmrteľnosti, pánom Dhammy, Tathāgatom. Práve vtedy sme sa mali opýtať na túto vec samotného Blahoslaveného. Tak, ako by nám to Blahoslavený vysvetlil, tak by sme si to zapamätali. A predsa je ctihodný Mahākaccāna chválený Učiteľom a vážený svojimi múdrymi duchovnými spoločníkmi. Ctihodný Mahākaccāna je schopný podrobne analyzovať význam tohto súhrnu, na ktorý Blahoslavený stručne poukázal, pričom tento význam nebol podrobne analyzovaný. Nech to ctihodný Mahākaccāna analyzuje, bez toho, aby to bral ako bremeno.“ „V tom prípade, priatelia, počúvajte a venujte tomu pozornosť; budem hovoriť.“ „Veľmi dobre, priateľu,“ odpovedali tí mnísi ctihodnému Mahākaccānovi. Ctihodný Mahākaccāna povedal toto:

204. Ctihodní páni, Blahoslavený, keď predniesol stručný výklad bez podrobnej analýzy významu, vstal zo svojho sedadla a vošiel do svojho príbytku: ‚Mních, z akého zdroja napádajú človeka vnímania konceptuálnej proliferácie? Ak v tomto ohľade nie je nič, z čoho by sa dalo tešiť, čo by sa dalo vítať alebo na čom by sa dalo lipnúť, je to koniec základných sklonov k žiadostivosti... Tu tieto zlé, nezdravé stavy ustávajú bez zvyšku.‘ „Ctihodní páni, z tohto stručného výkladu, ktorý predniesol Blahoslavený a ktorého význam nebol podrobne analyzovaný, chápem podrobný význam takto:

Ctihodní páni, v závislosti od oka a foriem vzniká zrakové vedomie. Stretnutie týchto troch je kontakt. Podmienené kontaktom vzniká pocit. Čo človek cíti, to vníma. O čom človek uvažuje, o tom premýšľa. O čom človek premýšľa, to si v mysli rozvíja. Podmienené tým, čo si človek v mysli rozvíja, ho zaplavujú vnímania vyplývajúce z tohto mentálneho rozvíjania, a to v súvislosti s formami vnímanými okom v minulosti, budúcnosti a prítomnosti. Ctihodní páni, v závislosti od ucha a zvukov vzniká ušné vedomie... a tak ďalej... Ctihodní páni, v závislosti od nosa a vôní vzniká nosové vedomie... atď... Ctihodní páni, v závislosti od jazyka a chutí vzniká jazykové vedomie... a tak ďalej... Ctihodní páni, v závislosti od tela a hmatateľných objektov vzniká telesné vedomie... a tak ďalej... Ctihodní páni, v závislosti od mysle a mentálnych objektov vzniká mentálne vedomie. Stret týchto troch je kontakt. Podmienené kontaktom vzniká pocit. To, čo človek cíti, to vníma. To, čo vníma, o tom premýšľa. To, o čom premýšľa, to si v mysli rozvíja. Podmienené tým, čo si človek v mysli rozvíja, ho zaplavujú vnímania mentálnych objektov, ktoré myseľ môže vnímať v minulosti, budúcnosti a prítomnosti.

Naozaj, ctihodní páni, keď existuje oko, keď existujú tvary a keď existuje zrakové vedomie, je možné, že človek označí kontakt. Keď existuje označenie kontaktu, je možné, že človek označí pocit. Keď existuje označenie pocitu, je možné, že človek označí vnímanie. Keď existuje označenie vnímania, je možné, že človek označí myšlienku. Keď existuje označenie myslenia, je možné, že človek označí napádanie vnímaniami konceptuálnej proliferácie. Naozaj, ctihodní páni, keď existuje ucho, keď existujú zvuky... a tak ďalej... keď existuje nos, keď existujú vône... a tak ďalej... keď existuje jazyk, keď existujú chute... a tak ďalej... keď existuje telo, keď existujú hmatateľné objekty... a tak ďalej... keď existuje myseľ, keď existujú mentálne objekty a keď existuje vedomie mysle, je možné, že človek označí dotyk. Keď existuje označenie dotyku, je možné, že človek označí pocit. Keď existuje označenie pocitu, je možné, že človek označí vnímanie. Keď existuje označenie vnímania, je možné, že človek označí myšlienku. Keď existuje označenie myšlienky, je možné, že človek označí napádanie vnemami konceptuálnej proliferácie.

Naozaj, ctihodní páni, keď neexistuje oko, keď neexistujú formy a keď neexistuje zrakové vedomie, nie je možné, aby niekto označil kontakt. Keď neexistuje označenie kontaktu, nie je možné, aby niekto označil pocit. Keď neexistuje označenie pocitu, nie je možné, aby niekto označil vnímanie. Keď neexistuje označenie vnímania, nie je možné, aby niekto označil myšlienku. Keď neexistuje označenie myšlienky, nie je možné, aby niekto označil útoky vnímaním konceptuálnej proliferácie. Naozaj, ctihodní páni, keď neexistuje ucho, keď neexistujú zvuky... a tak ďalej... keď neexistuje nos, keď neexistujú vône... a tak ďalej... keď neexistuje jazyk, keď neexistujú chute... a tak ďalej... keď neexistuje telo, keď neexistujú hmatateľné objekty... a tak ďalej... keď neexistuje myseľ, keď neexistujú mentálne objekty a keď neexistuje vedomie mysle, nie je možné, aby niekto označil dotyk. Keď neexistuje označenie dotyku, nie je možné, aby niekto označil pocit. Keď neexistuje označenie pocitu, nie je možné, aby niekto označil vnímanie. Keď neexistuje označenie vnímania, nie je možné, aby niekto označil myšlienku. Keď neexistuje označenie myšlienky, nie je možné, aby niekto označil napádanie vnímaniami konceptuálnej proliferácie.

Ctihodní páni, Blahoslavený, potom, čo predniesol stručný výklad bez podrobnej analýzy významu, vstal zo svojho sedadla a vošiel do svojho príbytku: ‚Mních, z akého zdroja napádajú človeka vnímania konceptuálnej proliferácie? Ak v tomto ohľade nie je nič, z čoho by sa dalo tešiť, čo by sa dalo vítať alebo na čom by sa dalo lipnúť, je to koniec základných sklonov k žiadostivosti... Tu tieto zlé, nezdravé stavy zanikajú bez zvyšku.“ Ctihodní páni, z tohto stručného výkladu, ktorý predniesol Blahoslavený a ktorého význam nebol podrobne analyzovaný, chápem podrobný význam takto. Ale ak si to, ctihodní páni, želáte, môžete sa obrátiť priamo na Blahoslaveného a opýtať sa ho na túto vec. Tak, ako vám to Blahoslavený vysvetlí, tak by ste si to mali zapamätať.

205. Potom tí mnísi, ktorí sa veľmi potešili a radovali zo slov ctihodného Mahākaccānu, vstali zo svojich miest a pristúpili k Blahoslavenému. Keď pristúpili, vzdali Blahoslavenému úctu a posadili sa na bok. Keď sedeli na boku, tí mnísi povedali Blahoslavenému: ‚Ctihodný pane, Blahoslavený nám stručne vysvetlil podstatu veci bez podrobnej analýzy významu, potom vstal zo svojho miesta a vošiel do svojho príbytku, pričom povedal: ‚Ó mních, z akého zdroja napádajú človeka množstvá vnemov rozmnožovania? Ak v tomto ohľade nie je nič, z čoho by sa dalo tešiť, o čom by sa dalo hovoriť s pripútanosťou alebo na čom by sa dalo lipnúť, je to koniec základných sklonov k žiadostivosti… a tak ďalej… Tu tieto zlé, nezdravé stavy ustávajú bez zvyšku.‘ Ctihodný pane, krátko po tom, čo Blahoslavený odišiel, nám napadla táto myšlienka: „Priatelia, Blahoslavený nám predniesol toto stručné zhrnutie bez podrobnej analýzy významu, vstal zo svojho sedadla a vošiel do svojho príbytku so slovami: ‚Ó mníchu, z akého zdroja napádajú človeka množstvá vnemov rozmachu? Ak v tomto ohľade nie je nič, z čoho by sa dalo tešiť, o čom by sa dalo hovoriť s pripútanosťou alebo k čomu by sa dalo lipnúť, toto je koniec skrytých sklonov k žiadostivosti, toto je koniec skrytých sklonov k averzii, toto je koniec skrytých sklonov k názorom, toto je koniec skrytých sklonov k pochybnostiam, to je koniec skrytých sklonov k pýche, to je koniec skrytých sklonov k túžbe po existencii, to je koniec skrytých sklonov k nevedomosti, to je koniec uchopovania palíc a zbraní, hádok, sporov, hádok, svárov, spornosti, ohovárania a klamlivých rečí. Tu tieto zlé, nezdravé stavy ustávajú bez zvyšku.“ Kto by teraz mohol podrobne analyzovať význam tohto súhrnu, ktorý stručne predniesol Blahoslavený a ktorého význam nebol analyzovaný?“ Vtedy, ctihodný pane, napadlo nám: „Tento ctihodný Mahākaccāna je chválený Učiteľom a vážený svojimi múdrymi spoločníkmi v svätom živote. Ctihodný Mahākaccāna je schopný podrobne analyzovať význam tohto súhrnu, ktorý stručne predniesol Blahoslavený a ktorého význam nebol analyzovaný. Čo keby sme oslovili ctihodného Mahākaccānu a opýtali sa ho na túto vec?“ Tak sme, ctihodný pane, oslovili ctihodného Mahākaccānu a opýtali sme sa ho na túto vec. „Ctihodný pane, význam nám vysvetlil ctihodný Mahākaccāna s ohľadom na tieto aspekty, týmito slovami, týmito vetami.“ „Mahākaccāna je učenec, ó mnísi; Mahākaccāna má veľkú múdrosť, ó mnísi. Keby ste sa ma opýtali na túto vec, ó mnísi, aj ja by som vám to vysvetlil presne tak, ako to vysvetlil Mahākaccāna. Toto je skutočne jej význam, a tak by ste si to mali zapamätať.

Keď to bolo povedané, ctihodný Ānanda povedal Blahoslavenému: ‚Tak ako, ctihodný pane, človek sužovaný hladom a slabosťou môže naraziť na medovú guľôčku a nech už ju ochutná z akejkoľvek časti, nájde v nej sladkú, lahodnú chuť; presne tak, ctihodný pane, mních múdrej povahy, nech už múdrosťou skúma význam tohto výkladu Dhammy z akejkoľvek časti, určite nájde radosť, určite nájde duševnú jasnosť. Ako, ctihodný pane, sa volá toto vysvetlenie Dhammy?“ „Preto, Ānanda, mal by si si toto vysvetlenie Dhammy zapamätať ako ‚Rozprava o medovej guľôčke‘.

Takto povedal Blahoslavený. Ctihodný Ānanda sa potešil a veľmi sa zaradoval zo slov Blahoslaveného.

„Ôsma, Rozprava o medovej guľôčke, je ukončená.“