MN 17 — Rozprava o lesných útočiskách

7. Reč o lesnej divočine

190. Tak som počul. Raz Blahoslavený prebýval v Sāvatthī, v Jétovom háji, v kláštore Anāthapiṇḍika. Tam sa Blahoslavený obrátil na mníchov: „Mnísi!“ „Ctihodný pane,“ odpovedali mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal: „Mnísi, naučím vás kázanie o lesnom poraste. Počúvajte ho a venujte mu pozornosť. Budem hovoriť.“ „Áno, ctihodný pane,“ odpovedali mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal:

191. ‚Tu, mnísi, mních prebýva v istom lesnom poraste. Pre neho, keď prebýva v tomto lesnom poraste, sa nestabilná všímavosť nestáva stabilnou, jeho nesústredená myseľ sa nestáva sústredenou, jeho nevyčerpané skvrny nedospejú k vyčerpaniu a nedosiahne neprekonateľnú istotu od pút, ktorú ešte nedosiahol. A tieto životné potreby, ktoré by mal získať ten, kto vstúpil do mníšskeho života – rúcha, almužna, ubytovanie a lieky pre chorých – sa získavajú s ťažkosťami. Mnísi, ten mních by mal takto uvažovať: ‚Pobývam v tomto lesnom poraste. Keď tu pobývam, moja nestabilná všímavosť sa nestáva stabilnou, moja nesústredená myseľ sa nestáva sústredenou, moje nevyčerpané skvrny sa nevyčerpávajú a nedosahujem neprekonateľnú istotu oslobodenia od pút, ktorú som ešte nedosiahol. A tieto životné potreby, ktoré by mal získať ten, kto vstúpil do mníšskeho života – rúcha, almužna, ubytovanie a lieky pre chorých – sa získavajú len s ťažkosťami.“ Mnísi, taký mních by mal opustiť tú lesnú húštinu, či už v noci, alebo cez deň; nemal by tam prebývať.

192. „Ale tu, mnísi, mních prebýva v istom lesnom poraste. Pre neho, keď prebýva v tom lesnom poraste, sa nestabilná všímavosť nestane stabilnou, jeho nesústredená myseľ sa nestane sústredenou, jeho nevyčerpané skvrny sa nevyčerpajú a nedosiahne neprekonateľnú istotu oslobodenia od pút, ktorú ešte nedosiahol. A tieto životné potreby, ktoré by mal získať ten, kto vstúpil do mníšskeho života – rúcha, almužna, ubytovanie a lieky pre chorých – sa získavajú bez ťažkostí. Mnísi, ten mních by mal takto uvažovať: ‚Pobývam v tomto lesnom poraste. Keď tu pobývam, moja nestabilná všímavosť sa nestáva stabilnou, moja nesústredená myseľ sa nestáva sústredenou, moje nevyčerpané skvrny sa nevyčerpávajú a nedosahujem neprekonateľnú istotu oslobodenia od pút, ktorú som ešte nedosiahol. A tieto životné potreby, ktoré by mal získať ten, kto odišiel do sveta – rúcha, almužna, ubytovanie a lieky pre chorých – sa získavajú bez ťažkostí. Ja som však neodišiel z domáceho života do bezdomovectva kvôli rúcham, ani kvôli almužne, ani kvôli ubytovaniu, ani kvôli liekom pre chorých. A predsa, keď prebývam v tomto lesnom háji, nezakotvená všímavosť sa vo mne nezakotví, moja nesústredená myseľ sa nesústredí, moje nevyčerpané skvrny sa nevyčerpajú a nedosiahnem neprekonateľnú istotu oslobodenia od pút, ktorú som ešte nedosiahol.“ Mnísi, ten mních by po zvážení mal opustiť ten lesný háj; nemal by tam prebývať.

193. Tu, mnísi, mních žije v istom lesnom háji. Kým žije v tomto lesnom háji, všímavosť, ktorá predtým nebola ustálená, sa ustáli, jeho myseľ, ktorá predtým nebola sústredená, sa sústredí, jeho nečistoty, ktoré predtým neboli vyčerpané, sa vyčerpajú a dosiahne najvyššiu istotu od pút, ktorú doteraz nedosiahol. A tie životné potreby, ktoré má získať ten, kto vstúpil do mníšskeho života – rúcha, almužna, ubytovanie a liečivé prostriedky pre chorých – sa získavajú s ťažkosťami. Preto, mnísi, by mal ten mních uvažovať takto: ‚Pobývam v tomto lesnom háji. Kým pobývam v tomto lesnom háji, všímavosť, ktorá predtým nebola ustanovená, sa ustanovená, moja myseľ, ktorá predtým nebola sústredená, sa stáva sústredenou, moje nečistoty, ktoré predtým neboli vyčerpané, sa vyčerpávajú a dosahujem najvyššiu istotu od pút, ktorá doteraz nebola dosiahnutá. A tie životné potreby, ktoré má získať ten, kto odišiel do kláštora – rúcha, almužna, ubytovanie a liečivé prostriedky pre chorých – sa získavajú ťažko. Naozaj, neodišiel som z domáceho života do života bez domova kvôli rúcham, ani kvôli almužne, ani kvôli ubytovaniu, ani kvôli liečivým prostriedkom pre chorých. A predsa, keď prebývam v tomto lesnom háji, ustáli sa bdelosť, ktorá predtým nebola ustálená, moja myseľ, ktorá predtým nebola sústredená, sa sústredí, moje nečistoty, ktoré predtým neboli vyčerpané, sa vyčerpávajú a dosiahnem najvyššiu bezpečnosť pred pútami, ktorá doteraz nebola dosiahnutá.“ Preto, mnísi, ten mních, keď takto uvažuje, by mal prebývať práve v tom lesnom háji; nemal by odísť.

194. Tu, mnísi, mních žije v istom lesnom háji. Kým žije v tomto lesnom háji, všímavosť, ktorá predtým nebola ustanovená, sa ustanovená, jeho myseľ, ktorá predtým nebola sústredená, sa stáva sústredenou, jeho nečistoty, ktoré predtým neboli vyčerpané, sa vyčerpávajú a on dosahuje najvyššiu istotu od pút, ktorá doteraz nebola dosiahnutá. A tie životné potreby, ktoré má získať ten, kto vstúpil do mníšskeho života – rúcha, almužna, ubytovanie a liečivé prostriedky pre chorých – vznikajú bez ťažkostí. Preto, mnísi, by mal ten mních takto uvažovať: ‚Pobývam v tomto lesnom háji. Keď pobývam v tomto lesnom háji, všímavosť, ktorá predtým nebola ustanovená, sa ustanovená, moja myseľ, ktorá predtým nebola sústredená, sa stáva sústredenou, moje nečistoty, ktoré predtým neboli vyčerpané, sa vyčerpávajú a dosahujem najvyššiu istotu od pút, ktorá doteraz nebola dosiahnutá. A tie životné potreby, ktoré má získať ten, kto vstúpil do mníšskeho života – rúcha, almužna, ubytovanie a liečivé prostriedky pre chorých – sa objavujú bez ťažkostí.“ Preto, mnísi, ten mních by mal žiť v tom istom lesnom háji po celý svoj život; nemal by odísť.

195. Tu, mnísi, mních prebýva v závislosti na určitej dedine… alebo na určitom mestečku… alebo na určitom meste… alebo na určitej oblasti… alebo na určitej osobe. Kým prebýva v závislosti od tej osoby, všímavosť, ktorá predtým nebola ustanovená, sa nestane ustanovenou, jeho myseľ, ktorá predtým nebola sústredená, sa nestane sústredenou, jeho nečistoty, ktoré predtým neboli vyčerpané, sa nevyčerpajú a nedosiahne najvyššiu istotu od pút, ktorá nebola dosiahnutá. A tie životné potreby, ktoré má získať ten, kto vstúpil do mníšskeho života – rúcha, almužna, ubytovanie a liečivé prostriedky pre chorých – sa získavajú s ťažkosťami. Preto, mnísi, by mal ten mních uvažovať takto: ‚Pobývam v závislosti od tejto osoby. Kým pobývam v závislosti od tejto osoby, všímavosť, ktorá predtým nebola ustanovená, sa nestáva ustanovenou, moja myseľ, ktorá predtým nebola sústredená, sa nestáva sústredenou, moje nečistoty, ktoré predtým neboli vyčerpané, sa nevyčerpávajú a nedosahujem najvyššiu istotu od pút, ktorú som doteraz nedosiahol. A tie životné potreby, ktoré má získať ten, kto vstúpil do mníšskeho života – rúcha, almužna, ubytovanie a liečivé prostriedky pre chorých – sa získavajú len s ťažkosťami.“ Preto, mnísi, mal by sa ten mních od tej osoby vzdialiť bez rozlúčky, či už v noci, alebo cez deň; nemal by s ňou naďalej udržiavať styk.

196. Tu, mnísi, mních žije v závislosti na určitej osobe. Pre neho, keď žije v závislosti na tej osobe, nevzniká doteraz nevzniknutá všímavosť, nesústredená myseľ sa nestáva sústredenou, nevyčerpané skvrny nedosahujú vyčerpanie a nedosahuje nedosiahnuté, najvyššie oslobodenie od pút. A tie životné potreby, ktoré má získať ten, kto vstúpil do mníšskeho života – rúcha, almužna, ubytovanie a lieky pre chorých – sa získavajú bez ťažkostí. Vtedy, mnísi, by mal ten mních takto uvažovať: ‚Žijem v závislosti od tejto osoby. Keď žijem v závislosti od tejto osoby, nevzniká vo mne doteraz nevzniknutá všímavosť, nesústredená myseľ sa nestáva sústredenou, nevyčerpané znečistenia nedosahujú vyčerpanie a nedosahujem nedosiahnuté, najvyššie oslobodenie od pút. A tie životné potreby, ktoré má získať ten, kto odišiel z domova – rúcha, almužna, ubytovanie a lieky pre chorých – sa získavajú bez ťažkostí. Ale ja som neopustil domáci život a nevstúpil do bezdomovectva kvôli rúcham, ani kvôli almužne, ani kvôli ubytovaniu, ani kvôli liekom pre chorých. A predsa, keď prebývam v závislosti od tejto osoby, nevzniká vo mne doteraz nevzniknutá všímavosť, nesústredená myseľ sa nestáva sústredenou, nevyčerpané skvrny nedosahujú vyčerpanie a nedosahujem nedosiahnuteľnú, najvyššiu istotu oslobodenia od pút.“ Vtedy, mnísi, by sa ten mních, keď takto uvažoval, mal s tou osobou rozlúčiť a odísť; nemal by s ňou naďalej udržiavať styk.

197. Tu, mnísi, mních žije v závislosti od istej osoby. Pre neho, keď žije v závislosti od tej osoby, vzniká doteraz nevzniknutá všímavosť, nesústredená myseľ sa stáva sústredenou, nevyčerpané znečistenia dosahujú vyčerpanie a on dosahuje nedosiahnuté, najvyššie oslobodenie od pút. A tie životné potreby, ktoré má získať ten, kto vstúpil do mníšskeho života – rúcha, almužna, ubytovanie a lieky pre chorých – sa získavajú ťažko. Vtedy, mnísi, by mal ten mních takto uvažovať: ‚Žijem v závislosti od tejto osoby. Keď žijem v závislosti od tejto osoby, prebúdza sa vo mne doteraz neprebudená všímavosť, nesústredená myseľ sa stáva sústredenou, nevyčerpané znečistenia dosahujú vyčerpanie a ja dosahujem nedosiahnuteľné, najvyššie oslobodenie od pút. A tie životné potreby, ktoré si má získať ten, kto odišiel z domova – rúcha, almužna, ubytovanie a liečivé prostriedky pre chorých – sa získavajú s ťažkosťami. Ale ja som neopustil domáci život a nevstúpil do bezdomovstva kvôli rúcham, ani kvôli almužne, ani kvôli ubytovaniu, ani kvôli liekom pre chorých. A predsa, keď žijem v závislosti od tejto osoby, vzniká vo mne doteraz nevzniknutá všímavosť, nesústredená myseľ sa stáva sústredenou, nevyčerpané znečistenia dosahujú vyčerpanie a ja dosahujem nedosiahnuteľné, najvyššie oslobodenie od pút.“ Vtedy, mnísi, by ten mních, keď takto uvažoval, mal naďalej zostať v spoločnosti tej osoby; nemal by odísť.

198. Tu, mnísi, mních žije v závislosti od istej osoby. Pre neho, keď žije v závislosti od tej osoby, vzniká doteraz nevzniknutá všímavosť, nesústredená myseľ sa stáva sústredenou, nevyčerpané znečistenia dosahujú vyčerpanie a on dosahuje nedosiahnuteľné, najvyššie oslobodenie od pút. A tie životné potreby, ktoré má získať ten, kto vstúpil do mníšskeho života – rúcha, almužna, ubytovanie a lieky pre chorých – sa získavajú bez ťažkostí. Vtedy, mnísi, by mal ten mních takto uvažovať: ‚Žijem v závislosti od tejto osoby. Keď žijem v závislosti od tejto osoby, prebúdza sa vo mne doteraz neprebudená všímavosť, nesústredená myseľ sa stáva sústredenou, nevyčerpané znečistenia dosahujú vyčerpanie a ja dosahujem nedosiahnuteľné, najvyššie oslobodenie od pút. A tie životné potreby, ktoré má získať ten, kto vstúpil do mníšskeho života – rúcha, almužna, ubytovanie a lieky pre chorých – sa získavajú bez ťažkostí.“ Potom, mnísi, by sa tento mních mal s touto osobou stýkať po celý svoj život; nemal by odísť, ani keby ho vyhnali.

Takto povedal Blahoslavený. Spokojní mnísi sa tešili zo slov Blahoslaveného.

„Sutta Vanapattha, siedma, je ukončená.“