DN 13 — Rozprava o troch druhoch poznania

13. Rozprava o trojitej múdrosti

518. Tak som počul. Raz cestoval Blahoslavený po krajine Kosala s veľkou komunitou mníchov, s päťsto mníchmi, a dorazil do kosalskej bráhmanskej dediny menom Manasākaṭa. Tam Blahoslavený pobýval na severe od Manasākaṭy, na brehu rieky Aciravatī, v mangovom háji.

519. V tom čase v Manasākaṭe pobývalo mnoho veľmi známych bráhmanov s veľkým bohatstvom, a to: bráhman Caṅkī, bráhman Tārukkha, bráhman Pokkharasāti, bráhman Jāṇussoṇi, bráhman Todeyya a ďalší veľmi známi bráhmani s veľkým bohatstvom.

520. Keď sa mladí bráhmani Vāseṭṭha a Bhāradvāja prechádzali sem a tam, aby si zacvičili, medzi nimi vznikla diskusia o ceste a neceste. Mladý bráhman Vāseṭṭha povedal toto: „Len toto je priama cesta, toto je priamy spôsob, ktorý vedie k oslobodeniu, ktorý vedie toho, kto ju praktizuje, k spoločenstvu s Brahmom – to, čo vyhlásil bráhman Pokkharasāti.“ Mladý bráhman Bhāradvāja tiež povedal: „Len toto je priama cesta, len toto je priamy spôsob, ktorý vedie k oslobodeniu a ktorý toho, kto ju praktizuje, privádza do spoločenstva s Brahmom – to, čo vyhlásil bráhman Tārukkha.“ Mladý bráhman Vāseṭṭha nedokázal presvedčiť mladého bráhmana Bhāradvāju, ani mladý bráhman Bhāradvāja nedokázal presvedčiť mladého bráhmana Vāseṭṭhu.

521. Vtedy sa mladý bráhman Vāseṭṭha obrátil na mladého bráhmana Bhāradvāju: „Bhāradvāja, tento askéta Gotama, syn Sákjov, ktorý odišiel z kmeňa Sákjov, prebýva v Manasākaṭe, na severe od Manasākaṭy, na brehu rieky Aciravatī, v mangovom háji. Teraz sa táto dobrá zvesť o ctihodnom Gotamovi rozšírila široko-ďaleko: ‚Ten Blahoslavený je Arahant, Dokonale Osvietený, dokonalý vo vedomostiach i správaní, Ten, ktorý dobre odišiel, poznateľ sveta, neprekonateľný vychovávateľ tých, ktorí majú byť skrotení, učiteľ bohov a ľudí, Osvietený, Blahoslavený.‘ „Poď, Bhāradvāja, poďme za pustovníkom Gotamom. Keď k nemu prídeme, opýtame sa ho na túto vec. Ako nám to pustovník Gotama vysvetlí, tak si to zapamätáme.“ „Veľmi dobre, pane,“ odpovedal mladý bráhman Bhāradvāja mladému bráhmanovi Vāseṭṭhovi.

Diskusia o ceste a neceste

522. Potom sa mladí bráhmani Vāseṭṭha a Bhāradvāja priblížili k Blahoslavenému. Keď sa k nemu priblížili, vymenili si s Blahoslaveným pozdravy. Keď sa skončil zdvorilý a pamätný rozhovor, posadili sa na bok. Keď sedeli na jednej strane, mladý bráhman Vāseṭṭha povedal Blahoslavenému: „Tu, ctihodný Gotama, keď sme chodili sem a tam na cvičenie, medzi nami vznikla diskusia o ceste a neceste. Ja hovorím takto: ‚Toto je priama cesta, toto je priamy spôsob, ktorý vedie toho, kto ju praktizuje, k spoločenstvu s Brahmom – to, čo vyhlásil bráhman Pokkharasāti.’ Mladý bráhman Bhāradvāja hovorí takto: ‚Toto je priama cesta, toto je priamy spôsob, ktorý vedie toho, kto ju praktizuje, k spoločenstvu s Brahmom – to, čo vyhlásil bráhman Tārukkha.“ Tu, ctihodný Gotama, skutočne existuje nezhoda, spor, rozdiel v názoroch.“

523. „Tak teda, Vāseṭṭha, ty hovoríš takto: ‚Toto je priama cesta, toto je priamy spôsob, ktorý vedie toho, kto ju praktizuje, k spoločenstvu s Brahmom – to, čo vyhlásil bráhman Pokkharasāti.‘ A mladý bráhman Bhāradvāja hovorí takto: ‚Toto je priama cesta, toto je priamy spôsob, ktorý vedie toho, kto ju praktizuje, k spoločenstvu s Brahmom – to, čo vyhlásil bráhman Tārukkha.‘ V čom teda, Vāseṭṭha, spočíva tvoj nesúhlas, v čom je tvoj spor, v čom je tvoj rozdiel v názoroch?“

524. „Pokiaľ ide o cestu a necestu, ctihodný Gotama. Hoci, ctihodný Gotama, bráhmani hlásajú rôzne cesty – bráhmani Addhariya, bráhmani Tittiriya, bráhmani Chandoka, bráhmani Bavhārijjhā – predsa všetky tieto cesty vedú k oslobodeniu; vedú toho, kto ich praktizuje, k spoločenstvu s Brahmom.“

“Rovnako ako, ctihodný Gotama, v blízkosti dediny alebo mesta môže byť mnoho rôznych ciest, no všetky sa zbiehajú v dedine; presne tak, ctihodný Gotama, hoci bráhmani hlásajú rôzne cesty – bráhmani z Addhariya, bráhmani z Tittiriya, bráhmani z Chandoka, bráhmani z Bavhārijjhā – predsa všetky tieto cesty vedú k oslobodeniu; vedú toho, kto ich praktizuje, k spoločenstvu s Brahmom.“

Vāseṭṭhovo pýtanie

525. „Hovoríš, že vedú, Vāseṭṭha?“ „Hovorím, že vedú, ctihodný Gotama.“ „Hovoríš, že vedú, Vāseṭṭha?“ „Hovorím, že vedú, ctihodný Gotama.“ „Hovoríš, že vedú, Vāseṭṭha?“ „Hovorím, že vedú, ctihodný Gotama.“

„A čo potom, Vāseṭṭha, je medzi bráhmanmi aspoň jeden bráhman, ktorý sa vyzná v troch Védach a ktorý videl Brahmáho tvárou v tvár?“ „Naozaj nie, ctihodný Gotama.“

A čo potom, Vāseṭṭha, je medzi bráhmanmi, ktorí sa vyznajú v troch Védach, aspoň jeden učiteľ, ktorý videl Brahmá tvárou v tvár?“ „Naozaj nie, ctihodný Gotama.

A čo potom, Vāseṭṭha, existuje aspoň jeden učiteľ učiteľa bráhmanov, ktorí sa vyznajú v troch Védach, prostredníctvom ktorého bol Brahmá videný tvárou v tvár?“ „Naozaj nie, ctihodný Gotama.

A čo potom, Vāseṭṭha, existuje nejaký učiteľ bráhmanov, zbehlý v troch Védach, až po siedmu generáciu učiteľov, prostredníctvom ktorého bol Brahmá videný tvárou v tvár?“ „Naozaj nie, ctihodný Gotama.

526. „A čo potom, Vāseṭṭha? Tí dávni prorokovia bráhmanov, ktorí ovládali tri Védy, tvorcovia a vykladači hymien – ktorých starobylé verše hymien, spievané, recitované a zostavené nimi, dnes bráhmani ovládajúci tri Védy spievajú po nich, recitujú po nich, opakujú to, čo bolo povedané, a učia to, čo bolo naučené – menovite Aṭṭhaka, Vāmaka, Vāmadeva, Vessāmitta, Yamadaggi, Aṅgirasa, Bhāradvāja, Vāseṭṭha, Kassapa a Bhagu. Povedali aj oni takto: ‚Vieme to, vidíme to: kde je Brahmá, ktorou cestou Brahmá kráča a v akej ríši Brahmá prebýva‘?“ „Vôbec nie, ctihodný Gotama.“

527. ‚Tak je to, Vāseṭṭha, že medzi bráhmanmi, ktorí ovládajú tri Védy, nie je ani jediný bráhman, ktorý by videl Brahmáa tvárou v tvár. Medzi učiteľmi bráhmanov, ktorí ovládajú tri Védy, nie je ani jediný učiteľ, ktorý by videl Brahmáa tvárou v tvár. Medzi bráhmanmi, ktorí sa vyznajú v troch Védach, nie je ani jediný učiteľ učiteľov, ktorý by videl Brahmá tvárou v tvár. Medzi bráhmanmi, ktorí sa vyznajú v troch Védach, až po siedmu generáciu učiteľov, nie je ani jediný bráhman, ktorý by videl Brahmá tvárou v tvár. A dokonca ani tí starovekí prorokovia z radov bráhmanov, ktorí ovládajú tri Védy, tvorcovia a vykladači hymien – ktorých staroveké verše hymien, spievané, recitované a zostavené nimi, dnešní bráhmani ovládajúci tri Védy teraz spievajú po nich, recitujú po nich, opakujú to, čo bolo povedané, a učia to, čo bolo naučené – menovite Aṭṭhaka, Vāmaka, Vāmadeva, Vessāmitta, Yamadaggi, Aṅgirasa, Bhāradvāja, Vāseṭṭha, Kassapa a Bhagu – ani oni nehovorili takto: ‚Vieme to, vidíme to: kde je Brahmá, ktorou cestou Brahmá kráča a v akej ríši Brahmá prebýva.‘ Napriek tomu títo bráhmani, zbehlí v troch Védach, hovoria takto: ‚Učíme cestu k spoločenstvu s tým, čo nepoznáme, čo nevidíme. Len táto je priama cesta, táto je priamou cestou, oslobodzujúcou cestou, ktorá vedie toho, kto ju praktizuje, k spoločenstvu s Brahmom.‘

528. ‚Čo si o tom myslíš, Vāseṭṭha? Keď je to tak, nevyplýva z toho, že reč bráhmanov zbehlých v troch Védach je bezdôvodná?‘ ‚Určite, ctihodný Gotama, keď je to tak, vyplýva z toho, že reč bráhmanov zbehlých v troch Védach je bezdôvodná.‘

„Výborne, Vāseṭṭha. Že by tí bráhmani, ktorí sa vyznajú v troch Védach, mali učiť cestu k zjednoteniu s tým, čo nepoznajú a nevidia, hovoriac: ‚Len toto je priama cesta, toto je priamy spôsob, oslobodzujúca cesta, ktorá vedie toho, kto ju praktizuje, k zjednoteniu s Brahmom‘ – takáto situácia neexistuje.

529. ‚Je to ako rad slepcov, Vāseṭṭha, ktorí idú jeden za druhým: prvý nevidí, ten uprostred nevidí a posledný nevidí. Presne tak, Vāseṭṭha, považujem reč bráhmanov zbehlých v troch Védach za podobnú radu slepých mužov: prvý nevidí, ten uprostred nevidí a posledný nevidí. Tieto slová týchto bráhmanov, ktorí sa vyznajú v troch Védach, sa ukážu ako smiešne, ukážu sa ako prázdne reči, ukážu sa ako prázdne, ukážu sa ako bezvýznamné.“

530. ‚Čo si o tom myslíš, Vāseṭṭha? Či snáď bráhmani, ktorí sa vyznajú v troch Védach, a mnohí iní ľudia, nevidia mesiac a slnko? A keď mesiac a slnko vychádzajú a zapadajú, neprosia ich, neoslavujú ich a so zloženými dlaňami, vzdávajúc im úctu, ich nesledujú?‘

„Tak to je, ctihodný Gotama. Bráhmani, ktorí sa vyznajú v troch Védach, a mnohí iní ľudia vidia mesiac a slnko. A keď mesiac a slnko vychádzajú a zapadajú, prosia ich, chvália ich a so zloženými dlaňami, vzdávajúc im úctu, nasledujú ich.“

531. „Čo si o tom myslíš, Vāseṭṭha? Keďže bráhmani, ktorí sa vyznajú v troch Védach, a mnohí iní ľudia vidia mesiac a slnko, a keď mesiac a slnko vychádzajú a zapadajú, prosia ich, chvália ich a so zloženými dlaňami, vzdávajúc im úctu, nasledujú ich – sú tí bráhmani, ktorí sa vyznajú v troch Védach, schopní učiť cestu k spoločenstvu s mesiacom a slnkom, hovoriac: ‚Len toto je priama cesta, toto je priamy spôsob, oslobodzujúca cesta, ktorá vedie toho, kto ju praktizuje, k sprievodstvu s mesiacom a slnkom‘?“ „Naozaj nie, ctihodný Gotama.“

Tak je to, Vāseṭṭha, že tí bráhmani, ktorí sa vyznajú v troch Védach, a mnohí iní ľudia, ktorí vidia mesiac a slnko a keď mesiac a slnko vychádzajú a zapadajú, prosia, chvália a so zloženými dlaňami, vzdávajúc úctu, ich nasledujú – ani oni nie sú schopní poučiť o ceste k spriaznenosti s mesiacom a slnkom slovami: ‚Len toto je priama cesta, toto je priamy spôsob, oslobodzujúca cesta, ktorá vedie toho, kto ju praktizuje, k spoločenstvu s mesiacom a slnkom.‘

532. „Hovorí sa teda, že Brahmá nebol videný tvárou v tvár bráhmanmi, ktorí sa vyznajú v troch Védach. Hovorí sa tiež, že Brahmá nebol videný tvárou v tvár ani ich učiteľmi. Hovorí sa tiež, že ani učiteľmi ich učiteľov. Hovorí sa tiež, že Brahmá nebol videný tvárou v tvár ani ich líniou učiteľov až po siedmu generáciu. A hovorí sa, že starovekí mudrci z radov bráhmanov, ktorí sa vyznajú v troch Védach – skladatelia a šíritelia hymien, ktorých staroveké hymny, spievané, recitované a zostavené, teraz bráhmani, ktorí sa vyznajú v troch Védach, spievajú spolu s nimi, recitujú spolu s nimi, opakujú to, čo bolo povedané, a učia to, čo bolo naučené; a to konkrétne Aṭṭhaka, Vāmaka, Vāmadeva, Vessāmitta, Yamataggi, Aṅgīrasa, Bhāradvāja, Vāseṭṭha, Kassapa a Bhagu – ani oni nehovorili takto: ‚Vieme to, vidíme to: kde je Brahmá, akou cestou je Brahmá, alebo kde Brahmá prebýva.‘ Napriek tomu práve títo bráhmani, zbehlí v troch Védach, hovoria takto: ‚Učíme cestu k zjednoteniu s tým, čo nepoznáme, čo nevidíme, a hovoríme: „Len toto je priama cesta, toto je priamou cestou, cesta, ktorá vedie von, ktorá vedie toho, kto sa po nej vydá, k zjednoteniu s Brahmom.“‘

533. ‚Čo si o tom myslíš, Vāseṭṭha? V takom prípade, nevyplýva z toho, že tvrdenie bráhmanov, ktorí sa vyznajú v troch Védach, je nepodložené?‘ ‚Naozaj, ctihodný Gotama, v takom prípade z toho vyplýva, že tvrdenie bráhmanov, ktorí sa vyznajú v troch Védach, je nepodložené.‘

„Dobre, Vāseṭṭha. Naozaj, Vāseṭṭha, aby tí bráhmani, ktorí sa vyznajú v troch Védach, učili cestu k spoločenstvu s tým, čo nepoznajú a nevidia, hovoriac: ‚Len toto je priama cesta, toto je cesta, ktorá vedie von, ktorá vedie toho, kto sa po nej vydá, k spoločenstvu s Brahmom‘ – to nie je možné.“

Príbeh o najkrajšej žene v krajine

534. „Predstav si, Vāseṭṭha, že by nejaký muž povedal: ‚Túžim po najkrajšej žene v krajine, túžim po nej.‘ Opýtali by sa ho: ‚Vážený pane, tá najkrajšia žena v krajine, po ktorej túžiš a po ktorej túžiš – vieš, či je to šľachtičná, bráhmanka, obchodníčka alebo obyčajná žena?‘ Keď by sa ho takto opýtali, odpovedal by: ‚Nie.‘

Potom by mu povedali: ‚Vážený pane, tá najkrajšia žena v tejto krajine, po ktorej túžiš a po ktorej prahneš – vieš o nej, či má také a také meno alebo patrí do takého a takého rodu? Je vysoká, nízka alebo strednej výšky? Má tmavú, zlatú alebo strakatú pleť? Žije v takej a takej dedine, mestečku alebo veľkomeste?“ Keď sa ho takto opýtali, odpovedal: „Nie.“ Potom mu povedali: „Dobrý pane, túžiš a prahneš po niečom, čo nepoznáš, čo nevidíš?“ Keď sa ho takto opýtali, odpovedal: „Áno.“

535. ‚Čo si myslíš, Vāseṭṭha? V takom prípade sa predsa výpoveď toho muža neukáže ako nepodložená?‘ ‚Naozaj, majster Gotama, v takom prípade sa výpoveď toho muža ukáže ako nepodložená.‘

536. ‚Rovnako, Vāseṭṭha, sa hovorí, že Brahmá nebol videný tvárou v tvár bráhmanmi, ktorí sa vyznajú v troch Védach. Ani, ako sa hovorí, nebol Brahmá videný tvárou v tvár ich učiteľmi. Ani, ako sa hovorí, učiteľmi ich učiteľov. Ani, ako sa hovorí, Brahmá nebol videný tvárou v tvár ich líniou učiteľov až po siedmu generáciu. A hovorí sa, že starovekí mudrci z radov bráhmanov, ktorí sa vyznajú v troch Védach – skladatelia a šíritelia hymien, ktorých staroveké hymny, spievané, recitované a zostavené, teraz bráhmani, ktorí sa vyznajú v troch Védach, spievajú spolu s nimi, recitujú spolu s nimi, opakujú to, čo bolo povedané, a učia to, čo bolo naučené; a to konkrétne Aṭṭhaka, Vāmaka, Vāmadeva, Vessāmitta, Yamataggi, Aṅgīrasa, Bhāradvāja, Vāseṭṭha, Kassapa a Bhagu – ani oni nehovorili takto: ‚Vieme to, vidíme to: kde je Brahmá, akou cestou je Brahmá, alebo kde Brahmá prebýva.‘ Napriek tomu práve títo bráhmani, zbehlí v troch Védach, hovoria takto: ‚Učíme cestu k spoločenstvu s tým, čo nepoznáme, čo nevidíme, a hovoríme: „Len toto je priama cesta, toto je priamou cestou, cesta, ktorá vedie von, ktorá vedie toho, kto sa po nej vydá, k spoločenstvu s Brahmom.“‘

„537. „Čo si o tom myslíš, Vāseṭṭha? V takom prípade sa predsa tvrdenie bráhmanov, ktorí sa vyznajú v troch Védach, neukáže ako nepodložené?“ „Naozaj, majster Gotama, v takom prípade sa tvrdenie bráhmanov, ktorí sa vyznajú v troch Védach, ukáže ako nepodložené.“"

„Dobrá odpoveď, Vāseṭṭha. Naozaj, Vāseṭṭha, aby tí bráhmani, ktorí sa vyznajú v troch Védach, učili cestu k zjednoteniu s tým, čo nepoznajú a nevidia, a hovorili: ‚Len toto je priama cesta, toto je cesta, ktorá vedie von, ktorá vedie toho, kto sa po nej vydá, k zjednoteniu s Brahmom‘ – to nie je možné.“

Príbeh o rebríku

538. ‚Predstav si, Vāseṭṭha, že by nejaký muž postavil na križovatke rebrík s úmyslom vystúpiť do paláca. Povedali by mu: ‚Dobrý muž, čo sa týka paláca, na ktorý si staviaš rebrík, aby si naň vystúpil, vieš, či sa ten palác nachádza na východe, na juhu, na západe alebo na severe; alebo či je vysoký, nízky alebo strednej výšky?‘ Keď by sa ho takto opýtali, odpovedal by: ‚Nie.‘

Potom by mu povedali: ‚Dobrý človek, staviaš rebrík, aby si vystúpil do paláca, ktorý nepoznáš ani nevidíš?‘ Keď by sa ho takto opýtali, odpovedal by: ‚Áno.‘

539. ‚Čo si o tom myslíš, Vāseṭṭha? V takom prípade sa to, čo ten muž povedal, nestáva nepodloženým?‘ ‚Naozaj, ctihodný Gotama, v takom prípade sa to, čo ten muž povedal, stáva nepodloženým.‘

540. ‚Presne tak, Vāseṭṭha, zdá sa, že Brahmá nebol priamo videný bráhmanmi zbehlými v troch Védach, ani nebol priamo videný ich učiteľmi, ani nebol priamo videný učiteľmi ich učiteľov, ani, zdá sa, nebol priamo videný ich učiteľmi až po siedmu generáciu. A tí starovekí mudrci z radov bráhmanov, ktorí sa vyznali v troch Védach, ktorí boli tvorcami mantier a ich šíriteľmi – ktorých staroveké mantrické verše, spievané, hlásané a zostavené, dnešní bráhmani teraz napodobňujú a recitujú, opakujúc to, čo bolo povedané, a znovu vyučujúc to, čo bolo naučené – menovite Aṭṭhaka, Vāmaka, Vāmadeva, Vessāmitta, Yamataggi, Aṅgīrasa, Bhāradvāja, Vāseṭṭha, Kassapa a Bhagu; ani oni nehovorili takto: ‚Vieme to, vidíme to: kde je Brahmá, aký je Brahmá, alebo v čom je Brahmá.‘ Napriek tomu práve títo bráhmani, zbehlí v troch Védach, hovoria: ‚Učíme cestu k zjednoteniu s tým, čo nepoznáme a nevidíme, a hovoríme: „Toto je tá najpriamejšia cesta, toto je priamy spôsob, ktorý vedie vpred a toho, kto ju praktizuje, privádza k zjednoteniu s Brahmom.“‘

„541. „Čo si o tom myslíš, Vāseṭṭha? Keď je to tak, nestávajú sa slová bráhmanov, ktorí sa vyznajú v troch Védach, nepodloženými?“ „Naozaj, ctihodný Gotama, keď je to tak, slová bráhmanov, ktorí sa vyznajú v troch Védach, sa stávajú nepodloženými.“"

„Dobre, Vāseṭṭha. Naozaj, Vāseṭṭha, aby tí bráhmani, ktorí sa vyznajú v troch Védach, učili cestu k zjednoteniu s tým, čo nepoznajú a nevidia, hovoriac: ‚Toto je tá najpriamejšia cesta, toto je priamy spôsob, ktorý oslobodzuje a vedie toho, kto ju praktizuje, k zjednoteniu s Brahmom‘ – taká vec nie je možná.

Príbeh o rieke Aciravatī

542. ‚Tak ako, Vāseṭṭha, je táto rieka Aciravatī plná vody, siaha až po brehy a je pitná pre vránu. Potom by mohol prísť človek, túžiaci po druhom brehu, hľadajúci druhý breh, idúci k druhému brehu, želajúci si prejsť na druhý breh. Stojac na tomto blízkom brehu, volal by na vzdialený breh: ‚Poď, vzdialený brehu, k blízkej brehu! Poď, vzdialený brehu, k blízkej brehu!‘“

543. ‚Čo si myslíš, Vāseṭṭha? Prišlo by vzdialené brehu rieky Aciravatī k blízkej brehu kvôli volaniu toho muža, alebo kvôli jeho prosbe, alebo kvôli jeho túžbe, alebo kvôli jeho radosti?‘ ‚Určite nie, ctihodný Gotama.‘

544. ‚Presne tak, Vāseṭṭha, bráhmani zbehlí v troch Védach, ktorí žijú tak, že sa zriekli vlastností, ktoré robia človeka bráhmanom, a prijali vlastnosti, ktoré z človeka bráhmana nerobia, hovoria takto: ‚Vyzývame Indru, vyzývame Somu, vyzývame Varunu, vyzývame Īsānu, vyzývame Pajāpatiho, vyzývame Brahmāho, vyzývame Mahiddhiho, vyzývame Yamu.‘“

„Naozaj, Vāseṭṭha, že tí bráhmani, ktorí sa vyznajú v troch Védach – ktorí žijú tak, že sa zriekli vlastností, ktoré z človeka robia bráhmana, a prijali vlastnosti, ktoré z človeka robia niekoho, kto nie je bráhman – by mali na základe svojho volania, prosby, túžby alebo radosti po rozpade tela, po smrti, dosiahnuť spoločenstvo s Brahmami – to nie je možné.

545. ‚Rovnako ako, Vāseṭṭha, táto rieka Aciravatī je plná vody, siaha až po brehy a je pitná pre vránu. Potom by mohol prísť človek, túžiaci po druhom brehu, hľadajúci druhý breh, smerujúci k druhému brehu, chcúci prejsť na druhý breh. Stál by na tomto blízkom brehu, s rukami zviazanými za chrbtom pevným viazaním a silnými okovami.

Čo si myslíš, Vāseṭṭha? Mohol by ten človek prejsť z blízkeho brehu rieky Aciravatī na vzdialený breh?“ „Určite nie, ctihodný Gotama.

546. ‚Presne tým istým spôsobom, Vāseṭṭha, sa týchto päť zložiek zmyslového potešenia v Učení Ušľachtilého nazýva pútami a väzbami. Ktorých päť? Obrazy vnímané okom, ktoré sú žiaduce, rozkošné, príjemné, milé, spojené so zmyslovou túžbou a vzbudzujúce pripútanosť. Zvuky vnímané uchom… Vône vnímané nosom… Chute vnímané jazykom… Hmatové vjemy vnímané telom, ktoré sú žiaduce, rozkošné, príjemné, milé, spojené so zmyslovou túžbou a vyvolávajúce pripútanosť.

Toto, Vāseṭṭha, sú tie päť zložiek zmyslového potešenia, ktoré sa v Disciplíne Ušľachtilého nazývajú jarmom a pútom. Vāseṭṭha, bráhmani zbehlí v troch Védach si užívajú týchto päť prameňov zmyslového potešenia, keďže sú chamtiví, pobláznení a pripútaní, nevidia nebezpečenstvo a nemajú múdrosť úniku. Naozaj, Vāseṭṭha, tí bráhmani zbehlí v troch Védach – ktorí, hoci sa vzdali tých vlastností, ktoré z človeka robia bráhmana, a prijali vlastnosti, ktoré z človeka robia niekoho, kto nie je bráhmanom, a ktorí, keďže sú chamtiví, pobláznení a pripútaní, nevidia nebezpečenstvo a nemajú múdrosť na únik, tešia sa z týchto piatich druhov zmyslových pôžitkov, spútaní jarmom a pútami zmyslových pôžitkov – dosiahnu po rozpade tela, po smrti, spoločenstvo s Brahmami – to nie je možné.“

547. ‚Tak ako, Vāseṭṭha, je táto rieka Aciravatī plná vody, siaha až po brehy a je pitná pre vránu. Potom by mohol prísť človek, túžiaci po druhom brehu, hľadajúci druhý breh, smerujúci k druhému brehu, želajúci si prejsť na druhý breh. Na tomto blízkom brehu by sa zakryl vrátane hlavy a ľahol by si.“

„Čo si myslíš, Vāseṭṭha? Mohol by ten človek prejsť z blízkeho brehu rieky Aciravatī na vzdialený breh?“ „Určite nie, ctihodný Gotama.“

548. ‚Presne tým istým spôsobom, Vāseṭṭha, sa týchto päť prekážok v Učení Ušľachtilého nazýva závojmi, prekážkami, pútami a obalmi. Ktorých päť? Prekážka zmyslovej túžby, prekážka zlomyseľnosti, prekážka lenivosti a otupenosti, prekážka nepokoja a výčitiek svedomia a prekážka pochybností. Toto, Vāseṭṭha, je tých päť prekážok, ktoré sa v Učení Ušľachtilého nazývajú závojmi, prekážkami, pútami a obalmi.“

549. ‚Vāseṭṭha, bráhmani zbehlí v troch Védach sú zakrytí, brzdení, zviazaní a zahalení týmito piatimi prekážkami. Naozaj, Vāseṭṭha, tí bráhmani zbehlí v troch Védach – ktorí, opustili spôsoby života, ktoré robia človeka bráhmana, a prijali spôsoby života, ktoré človeka bráhmana nerobia, a ktorí sú zakrytí, bránení, zviazaní a obklopení týmito piatimi prekážkami – dosiahnu po rozpade tela, po smrti, spoločenstvo s Brahmami – to nie je možné.“

Rozprava o porovnaní

550. ‚Čo si o tom myslíš, Vāseṭṭha? Čo si počul od starých, pokročilých vekom bráhmanov, učiteľov a učiteľov učiteľov, keď hovorili: Má Brahmá majetok, alebo nemá majetok?‘ ‚Nemá majetok, ctihodný Gotama.‘ ‚Je jeho myseľ plná nepriateľstva, alebo bez nepriateľstva?‘ „Bez nepriateľstva, ctihodný Gotama.“ „Je jeho myseľ plná zlomyseľnosti alebo bez zlomyseľnosti?“ „Bez zlomyseľnosti, ctihodný Gotama.“ „Je jeho myseľ znečistená alebo neznečistená?“ „Neznečistená, ctihodný Gotama.“ „Má sa pod kontrolou alebo nie?“ „Má sa pod kontrolou, ctihodný Gotama.“

Čo si myslíš, Vāseṭṭha, majú bráhmani, ktorí sa vyznajú v troch Védach, majetok, alebo nemajú majetok?“ „Majú majetok, ctihodný Gotama.“ „Je ich myseľ plná nepriateľstva, alebo bez nepriateľstva?“ „Plná nepriateľstva, ctihodný Gotama.“ „Sú ich mysle plné zlomyseľnosti, alebo bez zlomyseľnosti?“ „Plné zlomyseľnosti, ctihodný Gotama.“ „Sú ich mysle znečistené, alebo neznečistené?“ „Znečistené, ctihodný Gotama.“ „Majú ich pod kontrolou, alebo nemajú pod kontrolou?“ „Nemajú pod kontrolou, ctihodný Gotama.“

551. ‚Tak teda, Vāseṭṭha, hovorí sa, že bráhmani zbehlí v troch Védach sú majetní, zatiaľ čo Brahmá je bez majetku. Dajú sa bráhmani zbehlí v troch Védach, ktorí sú majetní, porovnať s Brahmom, ktorý je bez majetku, alebo sa mu vyrovnajú?‘ ‚Určite nie, ctihodný Gotama.‘ „Dobre povedané, Vāseṭṭha. Že by títo bráhmani, ktorí sa vyznajú v troch Védach a majú majetok, po rozpade tela, po smrti, dosiahli spoločenstvo s Brahmom, ktorý nemá majetok – taká vec je nemožná.

Takže, Vāseṭṭha, hovorí sa, že bráhmani, ktorí sa vyznajú v troch Védach, sú plní nepriateľstva, zatiaľ čo Brahmá je bez nepriateľstva… sú plní zlomyseľnosti, zatiaľ čo Brahmá je bez zlomyseľnosti… majú znečistenú myseľ, zatiaľ čo Brahmá má čistú myseľ… nemajú sebaovládanie, zatiaľ čo Brahmá má sebaovládanie. Dajú sa bráhmani, ktorí sa vyznajú v troch Védach a nemajú seba pod kontrolou, porovnať s Brahmom, ktorý má seba pod kontrolou, alebo sa mu vyrovnajú?“ „Určite nie, ctihodný Gotama.“ „Dobre povedané, Vāseṭṭha. Že by títo bráhmani, zbehlí v troch Védach, ktorí nemajú seba pod kontrolou, po rozpade tela, po smrti, dosiahli spoločenstvo s Brahmom, ktorý má seba pod kontrolou – taká vec je nemožná.

552. „Tu, Vāseṭṭha, títo bráhmani, zbehlí v troch Védach, keď sa vydali na nesprávnu cestu, klesajú. Keď klesnú, prichádzajú o všetko. Je to, ako keby si mysleli, že prekračujú rieku, ale je to len vyschnuté koryto. Preto sa toto učenie bráhmanov, ktorí sa vyznajú v troch Védach, nazýva divočina, nazýva sa džungľa, nazýva sa cestou k záhube.“

553. Keď to bolo povedané, mladík Vāseṭṭha povedal Blahoslavenému: ‚Počul som, ctihodný Gotama, že asketa Gotama pozná cestu k spoločenstvu s Brahmami.‘ ‚Čo si o tom myslíš, Vāseṭṭha? Nachádza sa dedina Manasākaṭa neďaleko odtiaľto, nie ďaleko odtiaľto?‘ ‚Áno, ctihodný Gotama, Manasākaṭa je neďaleko odtiaľto, nie ďaleko odtiaľto.‘

554. ‚Čo si o tom myslíš, Vāseṭṭha? Predstav si, že by tu v Manasākaṭe bol človek, ktorý sa tu narodil a vyrastal. A predstav si, že by sa ho ľudia spýtali na cestu do Manasākaṭy práve v okamihu, keď by vyšiel z dediny. Zaváhal by ten človek, narodený a vyrastaný v Manasākaṭe, alebo by bol zmätený, keby sa ho spýtali na cestu do Manasākaṭy?“ „Určite nie, dobrý Gotama.“ „Z akého dôvodu?“ „Pretože, dobrý Gotama, ten muž sa narodil a vyrastal v Manasākaṭe a všetky cesty do Manasākaṭy by mu boli dobre známe.

Vāseṭṭha, je možné, že človek, ktorý sa narodil a vyrastal v Manasākaṭe, by zaváhal alebo bol zmätený, keby sa ho spýtali na cestu do Manasākaṭy. Ale pre Tathāgatu by nemohlo nastať žiadne zaváhanie ani zmätenie, keby sa ho spýtali na Brahmov svet alebo na cestu vedúcu do Brahmovho sveta. Lebo ja, Vāseṭṭha, poznám Brahmāho a Brahmāho svet, ako aj cestu vedúcu do Brahmāho sveta. A viem, ako sa ten, kto túto cestu praktizoval, znovuzrodí v Brahmāho svete.“

555. Keď to bolo povedané, mladík Vāseṭṭha povedal Blahoslavenému: ‚Počul som, dobrý Gotama, že asketa Gotama učí cestu k spoločenstvu Brahmāho. Nech dobrý Gotama, prosím, naučí cestu k spoločenstvu Brahmāho! Nech dobrý Gotama povznesie tento brahmínsky ľud!‘ ‚V tom prípade, Vāseṭṭha, počúvaj a venuj tomu pozornosť. Budem hovoriť.‘ ‚Áno, pane,‘ odpovedal mladík Vāseṭṭha Blahoslavenému.

Rozprava o ceste do Brahmovho sveta

556. Blahoslavený povedal toto: ‚Tu, Vāseṭṭha, sa vo svete zjavuje Tathāgata, Arahant, Dokonale Osvietený… (toto by malo byť rozpracované tak, ako je to v Sāmaññaphala Sutta). Takto, Vāseṭṭha, je mních dokonalý v cnosti… Keď vidí, že týchto päť prekážok v ňom zmizlo, zrodí sa v ňom radosť. Tomu, kto je radostný, zrodí sa potešenie. Tomu, kto má potešenú myseľ, telo sa upokojí. Ten, kto má upokojené telo, pociťuje šťastie. Myseľ toho, kto je šťastný, sa sústredí.

Pobýva tak, že preniká jedným smerom s mysľou sprevádzanou láskavosťou. Podobne aj druhým. Podobne aj tretím. Podobne aj štvrtým. Takto hore, dole a naprieč, všade, stotožňujúc sa so všetkým, pobýva a preniká celý svet s mysľou sprevádzanou láskavosťou – rozsiahlou, vznešenou, nemerateľnou, bez nepriateľstva a bez zlomyseľnosti.

Tak ako, Vāseṭṭha, silný hráč na lastúru by sa bez ťažkostí mohol dať počuť vo všetkých štyroch smeroch; tak aj, Vāseṭṭha, s oslobodením mysle prostredníctvom takto rozvinutej láskavosti, akákoľvek obmedzená karma, ktorá bola vykonaná, tam nezostáva, nezotrváva tam. Toto, Vāseṭṭha, je tiež cestou k spoločenstvu s Brahmom.

„Navyše, Vāseṭṭha, mních prebýva tak, že preniká jedným smerom s mysľou sprevádzanou súcitom... s mysľou sprevádzanou altruistickou radosťou... s mysľou sprevádzanou vyrovnanosťou. Podobne aj druhý. Podobne aj tretí. Podobne aj v štvrtom smere. Takto hore, dole a naprieč, všade, stotožňujúc sa so všetkým, prebýva, prenikajúc celý svet s mysľou sprevádzanou vyrovnanosťou – rozsiahlou, vznešenou, nemerateľnou, bez nepriateľstva a bez zlomyseľnosti.

Tak ako, Vāseṭṭha, silný hráč na lastúru by sa bez ťažkostí mohol dať počuť vo všetkých štyroch smeroch; tak aj, Vāseṭṭha, s oslobodením mysle prostredníctvom takto rozvinutej vyrovnanosti, akékoľvek obmedzené kamma bolo vykonané, nezostáva tam, nezotrváva tam. Toto, Vāseṭṭha, je tiež cestou k spoločenstvu s Brahmom.

557. „Čo si myslíš, Vāseṭṭha? Mních, ktorý takto prebýva – má majetok alebo nemá majetok?“ „Nemá majetok, dobrý Gotama.“ „Je jeho myseľ plná nepriateľstva alebo bez nepriateľstva?“ „Bez nepriateľstva, dobrý Gotama.“ „Je jeho myseľ plná zlomyseľnosti alebo bez zlomyseľnosti?“ „Bez zlomyseľnosti, dobrý Gotama.“ „Je jeho myseľ znečistená alebo neznečistená?“ „Neznečistená, dobrý Gotama.“ „Má nad sebou vládu alebo nie?“ „Má nad sebou vládu, dobrý Gotama.“

Tak teda, Vāseṭṭha, mních je bez majetku a Brahmā je bez majetku. Nezhoduje sa mních, ktorý je bez majetku, s Brahmom, ktorý je bez majetku?“ „Áno, je to tak, dobrý Gotama.“ „Dobrá odpoveď, Vāseṭṭha. Je skutočne možné, Vāseṭṭha, že tento mních, ktorý je bez majetku, po rozpade tela, po smrti, dosiahne spoločenstvo s Brahmom, ktorý je bez majetku.

558. „Tak teda, Vāseṭṭha, mních má myseľ oslobodenú od nepriateľstva a Brahmā má myseľ oslobodenú od nepriateľstva... mních má myseľ oslobodenú od zlomyseľnosti a Brahmā má myseľ oslobodenú od zlomyseľnosti... mních má nepoškvrnenú myseľ a Brahmá má nepoškvrnenú myseľ... mních má ovládanie a Brahmá má ovládanie. Nezhoduje sa mních, ktorý má ovládanie, s Brahmom, ktorý má ovládanie?“ „Áno, je to tak, dobrý Gotama.“ „Dobrá odpoveď, Vāseṭṭha. Je skutočne možné, Vāseṭṭha, že tento mních, ktorý má ovládanie, po rozpade tela, po smrti, dosiahne spoločenstvo s Brahmom, ktorý má ovládanie.“

559. Keď to bolo povedané, mladí bráhmani Vāseṭṭha a Bhāradvāja povedali Blahoslavenému: „Výborné, ctihodný Gotama! Výborné, ctihodný Gotama! Tak ako niekto môže postaviť to, čo bolo prevrátené, alebo odhaliť to, čo bolo skryté, alebo ukázať cestu tomu, kto zablúdil, alebo zdvihnúť olejovú lampu v tme, aby tí, čo majú oči, mohli vidieť tvary – práve tak Dhamma bola objasnená ctihodným Gotamom mnohými spôsobmi. Hľadáme útočisko u ctihodného Gotamu, v Dhamme a v Saṅghe mníchov. Nech si nás ctihodný Gotama zapamätá ako laických nasledovníkov, ktorí hľadajú útočisko od dnešného dňa a po celý zvyšok života.“

Tevijja Sutta, trinásta, je ukončená.

Sīlakkhandhavagga je ukončená.

Jej zhrnutie:

Brahmajāla, Sāmaññaphala, Ambaṭṭha, Soṇadaṇḍa, Kūṭadanta, Mahāli, Jāliya, Mahāsīhanāda, Poṭṭhapāda, Subha, Kevaṭṭa, Lohicca a Tevijja – to je tých trinásť.

„Pálijská časť o cnosti je ukončená.“