DN 10 — Rozprava o Subhovi

10. Subha Sutta

Príbeh mladého muža Subhu

444. Tak som počul. Kedysi ctihodný Ānanda prebýval v Sāvatthī v Jétovom háji, v Anāthapiṇḍikovom parku, krátko po tom, čo Blahoslavený dosiahol parinibbānu. V tom čase sa v Sāvatthī z nejakého dôvodu zdržiaval mladík Subha, syn bráhmana Todeyya.

445. Vtedy sa mladík Subha, syn bráhmana Todeyya, obrátil na istého mladíka: ‚Poď, mladík, choď za askétom Ānandom. Keď tam prídeš, opýtaj sa v mojom mene na askétovu Ānandovu slobodu od utrpenia, slobodu od chorôb, pohyblivosť, silu a pohodlné bývanie, a povedz: ‚Mladík Subha, syn bráhmana Todeyya, sa pýta na ctihodného Ānandu, či je oslobodený od utrpenia, či je oslobodený od chorôb, či je pohyblivý, silný a či žije v pohodlí.‘ A povedz toto: ‚Bolo by dobré, keby ctihodný Ānanda zo súcitu navštívil príbytok mladíka Subhu, syna bráhmana Todeyya.‘

446. ‚Áno, pane,‘ odpovedal ten mladík mladíkovi Subhovi, synovi bráhmana Todeyya. Išiel za ctihodným Ānandom a po príchode si s ním vymenil pozdravy. Po ukončení ich zdvorilého a pamätného rozhovoru si sadol na bok. Keď sedel na boku, ten mladík povedal ctihodnému Ānandovi toto: „Mladík Subha, syn bráhmana Todeyya, sa pýta na ctihodného Ānandu, či je oslobodený od utrpenia, oslobodený od chorôb, či je pohyblivý, silný a či žije v pohodlí. A tiež hovorí toto: ‚Bolo by dobré, keby ctihodný Ānanda zo súcitu navštívil sídlo mladíka Subhu, syna bráhmana Todeyya.‘

447. Keď to bolo povedané, ctihodný Ānanda povedal tomu mladému mužovi: ‚Teraz nie je ten správny čas, mladý muž. Dnes som už užil liek. Možno zajtra pôjdeme, v závislosti od času a vhodnej príležitosti.‘

Áno, pane,“ odpovedal ten mladík ctihodnému Ānandovi. Vstal zo svojho miesta a išiel za mladíkom Subhom, synom bráhmana Todeyya. Keď prišiel, povedal mladíkovi Subhovi, synovi bráhmana Todeyya: „Hovorili sme s ctihodným Ānandom v tvojom mene a povedali sme: ‚Mladík Subha, syn bráhmana Todeyya, sa pýta na ctihodného Ānandu, či je oslobodený od utrpenia, oslobodený od chorôb, či je pohyblivý, silný a či žije v pohodlí. A tiež hovorí: „Bolo by dobré, keby ctihodný Ānanda zo súcitu navštívil sídlo mladíka Subhu, syna bráhmana Todeyya.‘“ Keď to bolo povedané, pane, pustovník Ānanda mi povedal: ‚Teraz nie je ten správny čas, mladý muž. Dnes som už užil liek. Možno zajtra pôjdeme, v závislosti od času a vhodnej príležitosti.‘ Týmto, pane, je vec vybavená, keďže ctihodný Ānanda vytvoril príležitosť na zajtrajšiu návštevu.“

448. Potom, keď tá noc pominula, ctihodný Ānanda sa ráno obliekol, vzal si misku a rúcho a spolu s mníchom Cetakom, ktorý ho sprevádzal, odišiel do sídla mladého muža Subhu, syna bráhmana Todeyya. Keď dorazil, posadil sa na pripravené miesto.

Potom mladý muž Subha, syn bráhmana Todeyya, išiel za ctihodným Ānandom. Keď prišiel, vymenil si pozdravy s ctihodným Ānandom. Po ukončení ich zdvorilého a pamätného rozhovoru si sadol na bok. Keď sedel na boku, mladík Subha, syn bráhmana Todeyya, povedal ctihodnému Ānandovi: „Ctihodný Ānanda bol dlhý čas sprievodcom Majstra Gotamu, jeho blízkym spolupracovníkom a spoločníkom. Ctihodný Ānanda by mal vedieť, ktoré dhammy Majster Gotama chválil a v ktorých povzbudzoval, upevňoval a zakladal tento ľud. Ktoré dhammy, ctihodný Ānanda, chválil Majster Gotama a v ktorých povzbudzoval, upevňoval a zakladal tento ľud?“

449. ‚Mladý muž, ten Blahoslavený chválil tri súhrny; a v nich povzbudzoval, upevňoval a zakladal tento ľud. Ktoré tri? Ušľachtilý súhrn cnosti, ušľachtilý súhrn sústredenia a ušľachtilý súhrn múdrosti. Práve tieto tri súhrny, mladý muž, Blahoslavený chválil; a v nich povzbudzoval, upevňoval a zakladal tento ľud.‘

Skupina cnosti

450. ‚Ctihodný Ānanda, čo je teda tá ušľachtilá skupina cnosti, ktorú Majster Gotama zvykol chváliť a v ktorej povzbudzoval, upokojoval a upevňoval tento ľud?‘

„Tu, mladý muž, sa vo svete zjaví Tathāgata, Arahant, Dokonale Samoprosvetlený, dokonalý vo vedomostiach i správaní, Sugata, poznávateľ svetov, neprekonateľný vychovávateľ tých, ktorí majú byť skrotení, učiteľ bohov a ľudí, Buddha, Blahoslavený. Keď svojím vlastným priamym poznaním pochopil tento svet s jeho devami, Mārami a Brahmami, túto generáciu s jej askétmi a bráhmanmi, jej devami a ľuďmi, zverejňuje to. Učí Dhammu, ktorá je dobrá na začiatku, dobrá uprostred a dobrá na konci, so správnym významom a správnym vyjadrením; hlása dokonale úplný a očistený svätý život. Hospodár alebo syn hospodára, či niekto narodený v inej rodine, počuje túto Dhammu. Po vypočutí Dhammy nadobudne vieru v Tathágatu. S touto vierou uvažuje takto: „Život v domácnosti je obmedzujúci, je to zaprášená cesta; život v odriekaní je široko otvorený. Nie je ľahké, keď človek žije v dome, viesť svätý život, ktorý je úplne dokonalý, úplne čistý, ako vyleštená lastúra. Predpokladajme, že si oholím vlasy a bradu, oblečiem šafránové rúcho a opustím rodinný život, aby som sa stal bezdomovcom.“ Po istom čase, opustiac malé či veľké bohatstvo, opustiac malý či veľký okruh príbuzných, oholí si vlasy a bradu, oblečie si šafránové rúcho a opustí rodinný život, aby sa stal bezdomovcom. Keď takto odíde, žije v súlade s pravidlami Pātimokkha, má dobré správanie a správne zvyky, vidí nebezpečenstvo aj v tých najmenších chybách. Zaviaže sa dodržiavať a cvičí sa v pravidlách cvičenia. Je obdarený zdravým telesným a slovným správaním, jeho živobytie je očistené, je dokonalý v cnosti, stráži brány svojich zmyslov, je obdarený bdelosťou a jasným pochopením a je spokojný.“

451. „A ako, mladý muž, je mních dokonalý v cnosti? Tu, mladý muž, mních, ktorý sa vzdal zabíjania, zdržiava sa zabíjania. Žije tak, že odložil palicu a zbraň, je svedomitý, plný láskavosti a súcitný voči blahu všetkých živých bytostí. To, že mních, mladý muž, zanechal zabíjanie a zdržiava sa zabíjania; že žije tak, že odložil palicu a zbraň, je svedomitý, plný láskavosti a súcitný voči blahu všetkých živých bytostí – aj to je súčasťou jeho cnosti.

Zatiaľ čo niektorí ctihodní pustovníci a bráhmani, po tom, čo zjedli jedlo ponúknuté vo viere, si zabezpečujú živobytie nesprávnym spôsobom prostredníctvom takých nízkych umení, ako sú: vykonávanie upokojujúcich obradov, prinášanie obiet božstvám, čarodejníctvo, čarodejníctvo v zemných domoch, premena eunucha na muža, premena muža na eunucha, obrady pre miesta na stavbu domov, posväcovanie miest na stavbu domov, obradné oplachovanie, obradné kúpanie, obetovanie ohňu, vyvolávanie zvracania, prečisťovanie, prečisťovanie smerom nahor, prečisťovanie smerom nadol, prečisťovanie hlavy, prípravu ušného oleja, prípravu očných kvapiek, vykonávanie nosných procedúr, nanášanie masti, nanášanie protimasti, liečenie ochorení hrdla, výkon povolania chirurga, liečenie detí, podávanie liekov z koreňov a výdaj bylinných liekov – on sa zdržiava takého nesprávneho živobytia prostredníctvom nízkych umení. To, že sa mních zdržiava takého nesprávneho živobytia prostredníctvom nízkych umení, ako sú tieto – aj to je súčasťou jeho cnosti.

452. ‚Ten mních, mladý muž, takto zdokonalený v cnosti, nepociťuje strach z žiadnej strany vďaka svojej cnostnej zdržanlivosti. Rovnako ako posvätený ušľachtilý kráľ, ktorý porazil svojich nepriateľov, nepociťuje strach z žiadnej strany kvôli svojim protivníkom, tak aj tento mních, mladý muž, takto zdokonalený v cnosti, nepociťuje strach z žiadnej strany kvôli svojej cnostnej zdržanlivosti. Keďže disponuje týmto ušľachtilým súhrnom cnosti, prežíva vo svojom vnútri bezúhonné šťastie. Takto, mladý muž, je mních zdokonalený v cnosti.

453. ‚Toto, mladý muž, je ten ušľachtilý súhrn cnosti, ktorý Blahoslavený zvykol chváliť a v ktorom povzbudzoval, vštiepoval a upevňoval tento ľud. A predsa je tu ešte niečo, čo treba urobiť.‘

‚Je to úžasné, ctihodný Ānanda! Je to ohromujúce, ctihodný Ānanda! Tento ušľachtilý súhrn cnosti je úplný, nie neúplný. A takýto úplný ušľachtilý súhrn cnosti, ctihodný Ānanda, nevidím medzi ostatnými askétmi a bráhmanmi mimo tohto učenia. A keby iní askéti a bráhmani mimo tohto učenia videli v sebe takýto úplný ušľachtilý súhrn cnosti, uspokojili by sa práve s tým a pomysleli by si: ‚Toto stačí, toto je hotové, dosiahli sme cieľ asketického života, už nemáme čo ďalej robiť.‘ Ale ctihodný Ānanda hovorí takto: ‚A predsa je tu ešte niečo, čo treba urobiť.‘

Súhrn sústredenia

454. ‚Ctihodný Ānanda, čo je teda ten ušľachtilý súhrn sústredenia, ktorý Majster Gotama zvykol chváliť a v ktorom povzbudzoval, vštiepoval a upevňoval tento ľud?‘

A ako, mladý muž, mních stráži svoje zmyslové orgány? Tu, mladý muž, mních, keď okom uvidí nejakú formu, neupína sa na jej znaky ani rysy. Keďže keby prebýval so zmyslom zraku nezvládnutým, napadli by ho zlé, nezdravé stavy chamtivosti a nespokojnosti, cvičí sa v jeho ovládaní, stráži zmysel zraku, zaväzuje sa k ovládaniu zmyslu zraku. Keď ušami počuje zvuk… keď nosom zacítí vôňu… keď jazykom ochutná chuť… keď telom pocíti hmatateľný objekt… keď mysľou spozná mentálny objekt, neupína sa na znaky ani na vlastnosti. Keďže keby prebýval s mentálnou schopnosťou bez zdržanlivosti, napadli by ho zlé, nezdravé stavy chamtivosti a nespokojnosti, cvičí sa v jej zdržanlivosti, stráži mentálnu schopnosť, venuje sa zdržanlivosti mentálnej schopnosti. Obdarený týmto ušľachtilým ovládaním zmyslových schopností prežíva vo svojom vnútri čisté šťastie. Takto, mladý muž, je mních strážený vo svojich zmyslových schopnostiach.“

455. ‚A ako, mladý muž, je mních obdarený bdelosťou a jasným pochopením? Tu, mladý muž, mních koná s jasným pochopením, keď ide dopredu a vracia sa; koná s jasným pochopením, keď hľadí dopredu a rozhliada sa okolo seba; koná s jasným pochopením, keď ohýba a natahuje svoje končatiny; koná s jasným pochopením, keď si oblieka dvojitý habit, misku a rúcho; koná s jasným pochopením, keď je, pije, žuje a ochutnáva; koná s jasným pochopením, keď vykonáva potrebu a močí; koná s jasným pochopením, keď kráča, stojí, sedí, spí, bdie, hovorí a mlčí. Takto, mladý muž, je mních obdarený bdelosťou a jasným pochopením.

456. ‚A ako, mladý muž, je mních spokojný? Tu, mladý muž, je mních spokojný s rúchom, ktoré chráni jeho telo, a s almužnou, ktorá nasýti jeho žalúdok. Kamkoľvek ide, berie so sebou len toto. Rovnako ako, mladý muž, okrídlený vták, kamkoľvek letí, letí iba s bremenom svojich krídel; rovnako tak, mladý muž, mních je spokojný s rúchom, ktoré chráni jeho telo, a s almužnou, ktorá nasýti jeho žalúdok. Kamkoľvek ide, berie so sebou iba toto. Takto, mladý muž, je mních spokojný.“

457. ‚On, obdarený týmto ušľachtilým súhrnom morálky, týmto ušľachtilým ovládaním zmyslov, touto ušľachtilou všímavosťou a jasným pochopením a touto ušľachtilou spokojnosťou, uchýli sa do odľahlého príbytku: do lesa, ku koreňu stromu, na horu, do rokliny, do horskej jaskyne, na pohrebisko, do hustého porastu džungle, na otvorené miesto alebo na hromadu slamy. Po jedle, keď sa vráti zo svojho obchádzania po almužne, posadí sa so skríženými nohami, vystreje telo a upriami všímavosť pred seba.

458. „Keď sa zriekol túžby po svete, prebýva s mysľou oslobodenou od túžby; očisťuje svoju myseľ od túžby. Keď sa zriekol nepriateľstva a zlomyseľnosti, prebýva s mysľou oslobodenou od nepriateľstva, súcitný k blahu všetkých živých bytostí a stvorení; očisťuje svoju myseľ od nepriateľstva a zlomyseľnosti. Keď sa zriekol lenivosti a otupenosti, prebýva oslobodený od lenivosti a otupenosti, vnímavý, bdelý a jasne chápajúci; očisťuje svoju myseľ od lenivosti a otupenosti. Keď sa zbavil nepokoja a výčitiek svedomia, prebýva bez rozrušenia, s vnútorne upokojenou mysľou; očisťuje svoju myseľ od nepokoja a výčitiek svedomia. Keď sa zbavil pochybností, prebýva tak, že prekonal pochybnosti, oslobodený od zmätenosti ohľadom blahodárnych stavov; očisťuje svoju myseľ od pochybností.“

459. ‚Tak ako, mladý muž, človek, ktorý si vzal dlh, by sa mohol venovať svojej práci. Jeho práca by mohla byť úspešná. Potom by splatil svoje staré, pôvodné dlhy a zostal by mu prebytok na podporu svojej manželky. Napadlo by mu: ‚Predtým, keď som si vzal dlh, venoval som sa svojej práci. Moja práca bola úspešná. Splatil som svoje staré, pôvodné dlhy a zostal mi prebytok na podporu mojej manželky.“ Z toho dôvodu by pocítil radosť a dosiahol by šťastie.“

460. ‚Tak ako, mladý muž, môže byť človek chorý, utrápený a ťažko chorý; jedlo mu nechutí a v tele nemá žiadnu silu. Neskôr sa môže z tej choroby oslobodiť; jedlo mu bude chutiť a v tele bude mať silu. Napadlo by ho: ‚Predtým som bol chorý, utrápený a vážne chorý; jedlo mi nechutilo a v tele som nemal žiadnu silu. Teraz som sa z tej choroby vyliečil; jedlo mi chutí a v tele mám silu.‘ Z tohto dôvodu by pocítil radosť a dosiahol by šťastie.“

461. ‚Tak ako, mladý muž, môže byť človek uväznený vo väzení. Po istom čase môže byť z toho väzenia prepustený, v bezpečí a bez úhony, a nedôjde k žiadnej strate jeho majetku. Napadne ho: „Predtým som bol skutočne uväznený vo väzení. Teraz som z toho väzenia prepustený v bezpečí a bez úhony a nedošlo k žiadnej strate môjho majetku.“ Z tohto dôvodu by pocítil radosť a dosiahol by šťastie.“

462. Rovnako ako, mladý muž, môže byť človek otrokom, nie svojím vlastným pánom, závislým od druhých, neschopným ísť tam, kam si želá. Po istom čase môže byť oslobodený z tohto otroctva, stať sa svojím vlastným pánom, nezávislým od druhých, slobodným človekom, schopným ísť tam, kam si želá. Napadlo by ho: ‚Predtým som bol otrokom, nebol som svojím vlastným pánom, bol som závislý od druhých a nemohol som ísť tam, kam som chcel. Teraz som oslobodený od tohto otroctva, som svojím vlastným pánom, nie som závislý od druhých, som slobodný človek a môžem ísť tam, kam chcem.‘ Z tohto dôvodu by dosiahol radosť a dosiahol by šťastie.

463. Rovnako ako, mladý muž, človek s bohatstvom a majetkom by sa mohol vydať na dlhú cestu cez divočinu, kde nie je jedlo a ktorá je nebezpečná. Po istom čase by túto divočinu prekonal a bezpečne dorazil na okraj dediny, miesta bezpečia a oslobodenia od nebezpečenstva. Napadlo by mu: ‚Kedysi som sa so svojím bohatstvom a majetkom vydal na dlhú cestu cez divočinu, kde nebolo jedla a ktorá bola plná nebezpečenstiev. Teraz som túto divočinu prešiel a bezpečne dorazil na okraj dediny, na miesto bezpečia a bez nebezpečenstva.‘ Z tohto dôvodu by dosiahol radosť a dosiahol by šťastie.

464. Rovnakým spôsobom, mladý muž, mních vníma týchto päť prekážok, keď ich v sebe nezanechal, ako dlh, ako chorobu, ako väzenie, ako otroctvo a ako dlhú cestu cez divočinu.

465. Mladý muž, rovnako ako existuje oslobodenie od dlhu, dobré zdravie, oslobodenie z väzenia, sloboda a krajina bezpečia, tak aj mních vníma týchto päť prekážok ako prekonané v sebe samom.

466. Keď vidí, že týchto päť prekážok v sebe prekonal, zrodí sa v ňom radosť. V tom, kto je radostný, zrodí sa blaženosť. U toho, koho myseľ je v extáze, telo sa upokojí. Ten, kto má upokojené telo, prežíva šťastie. U toho, kto je šťastný, sa myseľ sústredí.

467. Odlúčený od zmyslových pôžitkov, odlúčený od neprospešných stavov, vstúpi a zotrvá v prvom džháne, ktoré je sprevádzané počiatočným sústredením a trvalým sústredením, s extázou a šťastím zrodenými z odlúčenia. Toto svoje telo premáča, nasiakne, napĺňa a preniká blaženosťou a šťastím zrodenými z odlúčenia, takže niet časti celého jeho tela, ktorú by neprepĺňala blaženosť a šťastie zrodené z odlúčenia.

Tak ako, mladý muž, skúsený kúpeľný sluha alebo jeho učeň môže nasypať kúpeľný prášok do bronzovej nádoby a opakovaným pokropením vodou ho miesiť. Tá guľa kúpeľného prášku je nasiaknutá a preniknutá vlhkosťou, nasýtená ňou zvnútra aj zvonku, a predsa nekvapká. Rovnakým spôsobom, mladý muž, mních nasiakne, namočí, naplní a prenikne práve toto telo blaženosťou a šťastím zrodenými z odlúčenia, takže neexistuje žiadna časť jeho celého tela, ktorá by nebola preniknutá blaženosťou a šťastím zrodenými z odlúčenia. A, mladý muž, keď mních, odlúčený od zmyslových pôžitkov, odlúčený od neblahých stavov, vstúpi a zotrvá v prvom džhánu, ktorý je sprevádzaný počiatočným sústredením a trvalým sústredením, s blaženosťou a šťastím zrodenými z odlúčenia, nasiakne, prepojí, naplní a prenikne práve toto telo blaženosťou a šťastím zrodenými z odlúčenia, tak, že niet časti jeho celého tela, ktorá by nebola preniknutá blaženosťou a radosťou získanou z odľahlosti. Aj toto je jeho úspech v sústredení.

468. Navyše, mladý muž, s utíšením počiatočného a trvalého sústredenia mních vstúpi a zotrvá v druhom džhánovi, ktorý má vnútornú istotu a zjednotenie mysle, je bez počiatočného a trvalého sústredenia a vzniká zo sústredenia, s blaženosťou a radosťou. Toto svoje telo premáča, nasiakne, napĺňa a preniká blaženosťou a šťastím, ktoré vznikajú zo sústredenia, takže neexistuje žiadna časť jeho celého tela, ktorá by nebola preniknutá blaženosťou a šťastím, ktoré vznikajú zo sústredenia.

Tak ako, mladý muž, by mohlo existovať hlboké jazero, z ktorého voda vyviera zdola. Nemalo by žiadny prítok z východu, juhu, západu ani severu, ani by ho obloha čas od času nezásobovala primeranými dažďovými zrážkami. Ale chladný prúd vody, vyvierajúci z vnútra toho istého jazera, by to jazero zmáčal, nasiakol, naplnil a prenikol chladnou vodou tak, že by nebola žiadna časť celého jazera, ktorú by tá chladná voda neprenikla. Rovnakým spôsobom, mladý muž, mních, keď utíši počiatočné sústredenie a trvalé sústredenie, vstúpi a zotrvá v druhom džhánovi. Premočí, nasiakne, naplní a prenikne práve toto telo blaženosťou a šťastím zrodenými zo sústredenia, takže neexistuje žiadna časť celého jeho tela, ktorá by nebola preniknutá blaženosťou a šťastím zrodenými zo sústredenia. Aj toto je jeho úspech v sústredení.

469. Navyše, mladý muž, s odznievaním blaženosti mních prebýva vyrovnaný, všímavý a jasne chápajúci a prežíva šťastie v tele. Vstúpi do tretieho džhána a prebýva v ňom, o ktorom ušľachtilí hovoria: ‚Je vyrovnaný, všímavý, ten, kto prebýva v šťastí.‘ Toto telo premáča, nasiakne, napĺňa a preniká šťastím bez blaženosti, takže niet časti celého jeho tela, ktorú by neprepĺňalo šťastie bez blaženosti.

Tak ako, mladý muž, v jazere s modrými, červenými alebo bielymi lotosmi sa niektoré lotosy rodia vo vode, rastú vo vode, nevystupujú nad hladinu a sú vyživované, kým sú ponorené; od špičiek až po korene sú nasiaknuté, prepojené, naplnené a preniknuté chladnou vodou, takže neexistuje žiadna časť týchto lotosov, ktorá by nebola preniknutá chladnou vodou. Rovnakým spôsobom, mladý muž, mních… a tak ďalej… s odznievaním blaženosti… a tak ďalej… vstupuje a prebýva v tretej džháne. Premočí, nasiakne, naplní a prenikne práve toto telo potešením bez blaženosti, takže neexistuje žiadna časť jeho celého tela, ktorú by nepreniklo potešenie bez blaženosti. Aj toto je jeho sústredenie.“

470. „Navyše, mladý muž, s opustením rozkoše a bolesti a s predchádzajúcim zmiznutím radosti a nepríjemnosti mních vstúpi a zotrvá v štvrtej džháne, ktorá nie je ani bolestivá, ani príjemná a má čistotu všímavosti vďaka vyrovnanosti. Sedí, pričom prenikol práve toto telo čistou a jasnou mysľou, takže niet časti celého jeho tela, ktorá by nebola preniknutá čistou a jasnou mysľou.“

„Rovnako ako, mladý muž, človek môže sedieť zabalený od hlavy po päty do bieleho plátna, takže niet časti celého jeho tela, ktorá by nebola preniknutá bielym plátnom. Rovnakým spôsobom, mladý muž, mních… a tak ďalej… po opustení rozkoše a bolesti a po predchádzajúcom zmiznutí radosti a nepríjemnosti vstupuje a prebýva vo štvrtej džháne, ktorá nie je ani bolestivá, ani príjemná a vyznačuje sa čistotou všímavosti vďaka vyrovnanosti. Sedí, pričom prenikol práve toto telo čistou a jasnou mysľou, takže neexistuje žiadna časť jeho celého tela, ktorú by táto čistá a jasná myseľ neprenikla. Aj toto je jeho sústredenie.“

471. ‚Toto, mladý muž, je tá ušľachtilá zložka sústredenia, ktorú Blahoslavený chválil a v ktorej povzbudzoval, usadzoval a upevňoval tento ľud. A predsa je tu ešte niečo, čo treba urobiť.‘

‚Je to úžasné, ctihodný Ānanda! Je to obdivuhodné, ctihodný Ānanda! Tento ušľachtilý súhrn sústredenia je úplný, nie neúplný. Nevidím takýto úplný, ušľachtilý súhrn sústredenia mimo tohto Učenia medzi ostatnými askétmi a bráhmanmi. A keby ostatní askéti a bráhmani mimo tohto Učenia vnímali v sebe takýto úplný, ušľachtilý súhrn sústredenia, boli by spokojní práve s týmto, mysliac si: ‚To stačí! Tým je naša úloha splnená! Cieľ askézy sme dosiahli! Nemáme už čo ďalej robiť!“ A predsa ctihodný Ānanda hovorí: ‚A predsa je tu ešte niečo, čo treba urobiť.‘

Súhrn múdrosti

472. „Ale čo, ctihodný Ānanda, je tá ušľachtilá zložka múdrosti, ktorú ctihodný Gotama chválil a v ktorej povzbudzoval, upevňoval a zakladal tento ľud?“

Keď je jeho myseľ takto sústredená, očistená, jasná, bezúhonná, zbavená znečistení, poddajná, prispôsobivá, stabilná a dosiahla neporušiteľnosť, nasmeruje a upriami svoju myseľ na poznanie a videnie. Chápe takto: ‚Toto moje telo je hmotné, zložené zo štyroch veľkých živlov, zrodené z matky a otca, vybudované z ryže a kaše, podliehajúce pominuteľnosti, natieraniu a masáži, rozpadaniu a rozptýleniu; a toto moje vedomie je na ňom závislé, viazané naň.‘

„Rovnako ako keby, mladý muž, existoval berylový kameň – krásny, pravý, osemhranný, dobre vybrúsený, čistý, priezračný, nezakalený, obdarený všetkými vynikajúcimi vlastnosťami. A cez neho by bola navlečená niť – modrá, alebo žltá, alebo červená, alebo biela, alebo bledožltá niť. Človek s dobrým zrakom, keď by si ho vzal do ruky, uvažoval by takto: ‚Toto je berylový kameň – krásny, pravý, osemhranný, dobre vybrúsený, čistý, priezračný, nezakalený, obdarený všetkými vynikajúcimi vlastnosťami. A cez neho je navlečená táto niť – modrá, alebo žltá, alebo červená, alebo biela, alebo bledožltá niť.“ Rovnakým spôsobom, mladý muž, keď je myseľ mnícha takto sústredená, očistená, jasná, bez poskvrny, zbavená znečistení, poddajná, prispôsobivá, stabilná a dosiahla neporušiteľnosť, nasmeruje ju a nakloní k poznaniu a videniu. Chápe to takto: ‚Toto moje telo je hmotné, zložené zo štyroch veľkých živlov, zrodené z matky a otca, vybudované z ryže a kaše, podliehajúce nestálosti, natieraniu a masáži, rozpadaniu a rozptýleniu. A toto moje vedomie je na ňom závislé, viazané naň.‘ Keď, mladý muž, je myseľ mnícha takto sústredená... dosiahla neporušiteľnosť, nasmeruje ju a zameria na poznanie a videnie. Chápe to takto... ‚a toto moje vedomie je na ňom závislé, viazané naň.‘ Aj toto je jeho múdrosť.“

473. ‚Keď je jeho myseľ takto sústredená, očistená, jasná, bez poskvrny, zbavená znečistení, poddajná, prispôsobivá, stabilná a dosiahla neporušiteľnosť, nasmeruje a nakloní svoju myseľ k vytvoreniu tela vytvoreného mysľou. Z tohto tela vytvorí ďalšie telo, ktoré má formu, je vytvorené mysľou, kompletné so všetkými hlavnými i vedľajšími končatinami, bez nedostatkov vo svojich schopnostiach.‘

‚Presne tak, mladý muž, ako keď niekto vytiahne trstinu z trávy muñja. Pomyslí si: ‚Toto je tráva muñja, toto je trstina; tráva je jedna vec, trstina je iná; predsa však bola trstina vytiahnutá práve z tejto trávy.‘ Alebo presne tak, mladý muž, ako keď niekto vytiahne meč z pošvy. Pomyslí si: ‚Toto je meč, toto je pošva; meč je jedna vec, pošva je iná; predsa však bol meč vytiahnutý z pošvy.“ Alebo rovnako ako, mladý muž, človek môže vytiahnuť hada z jeho svlečky. Pomyslel by si: ‚Toto je had, toto je svlečka; had je jedna vec, svlečka je iná; predsa však bol had vytiahnutý zo svlečky.“ Podobne, mladý muž, mních… keď je jeho myseľ takto sústredená, očistená, jasná, bezúhonná, zbavená znečistení, poddajná, prispôsobivá, stabilná a dosiahla neporušiteľnosť, nasmeruje a zameria svoju myseľ na vytvorenie tela vytvoreného mysľou… Aj toto je jeho múdrosť.“

474. ‚Keď je jeho myseľ takto sústredená, očistená, jasná, bezúhonná, zbavená nečistôt, poddajná, ovladateľná, stabilná a dosiahla neporušiteľnosť, nasmeruje a zameria svoju myseľ na druhy psychických síl. Zažíva rôzne druhy psychických síl: keď bol jeden, stáva sa mnohými; keď bol mnohými, stáva sa jedným. Objavuje sa a mizne. Bez prekážok prechádza cez steny, hradby a hory, ako keby to bol priestor. Ponára sa do zeme a vynára sa z nej, ako keby to bola voda. Chodí po vode, ktorá sa nerozpadá, ako keby to bola zem. Cestuje so skríženými nohami po oblohe ako okrídlený vták. Dokonca aj Mesiac a Slnko, také mocné a veľkolepé, sa dotýka a hladí rukou. Ovláda svoje telo až do sveta Brahmá.“

„Presne tak, mladý muž, ako zručný hrnčiar alebo hrnčiarsky učeň s dobre pripravenou hlinou dokáže vyrobiť akúkoľvek nádobu, po akej túži. Alebo presne tak, mladý muž, ako zručný slonovinár alebo slonovinársky učeň s dobre pripravenou slonovinou dokáže vyrobiť akýkoľvek slonovinový predmet, po akom túži. Alebo rovnako ako, mladý muž, zručný zlatník alebo zlatnícky učeň, s dobre pripraveným zlatom, môže vyrobiť akýkoľvek zlatý šperk, aký si zaumieni. Rovnakým spôsobom, mladý muž, mních… keď je jeho myseľ takto sústredená, očistená, jasná, bezúhonná, zbavená znečistení, poddajná, prispôsobivá, stabilná a dosiahla neporušiteľnosť, nasmeruje a zameria svoju myseľ na druhy psychických síl. Zažíva rôzne druhy psychických síl: keď bol jeden, stáva sa mnohými… ovláda svoje telo až po svet Brahmá. Aj toto je jeho múdrosť.“

475. Keď je jeho myseľ takto sústredená… a dosiahla neporušiteľnosť, nasmeruje a upriami svoju myseľ na božský sluchový prvok. Prostredníctvom božského sluchového prvku, očisteného a prevyšujúceho ľudský, počuje oba druhy zvukov – božské aj ľudské, tie vzdialené aj blízke. Presne tak, mladý muž, ako človek putujúci po hlavnej ceste môže počuť zvuk veľkého bubna, zvuk bubna mudiṅga a zvuk lastúry, bubna paṇava a bubna dindima. Napadlo by ho teda: „Toto je zvuk veľkého bubna,“ „toto je zvuk bubna mudiṅga“ a „toto je zvuk lastúry, bubna paṇava a bubna dindima.“ Rovnakým spôsobom, mladý muž, mních… keď je jeho myseľ takto sústredená… a dosiahla neporušiteľnosť, nasmeruje a upriami svoju myseľ na božský sluchový prvok. Prostredníctvom božského sluchového prvku, očisteného a prevyšujúceho ľudský, počuje oba druhy zvukov – božské aj ľudské, tie vzdialené aj blízke. Aj toto je jeho múdrosť.“

476. Keď je jeho myseľ takto sústredená, očistená, jasná, bezúhonná, zbavená znečistení, poddajná, ovladateľná, stabilná a dosiahla neporušiteľnosť, nasmeruje a upriami svoju myseľ na poznanie, ktoré zahŕňa mysle druhých. Rozumie mysliam iných bytostí, iných osôb, keď ich zahŕňa svojou vlastnou mysľou. Rozumie mysli plnej žiadostivosti ako ‚mysli plnej žiadostivosti‘ a mysli bez žiadostivosti ako ‚mysli bez žiadostivosti‘. Rozumie mysli plnej nenávisti ako ‚mysli plnej nenávisti‘ a mysli bez nenávisti ako ‚mysli bez nenávisti‘. Rozumie mysli plnej klamu ako „mysli plnej klamu“ a mysli bez klamu ako „mysli bez klamu“. Rozumie zúženej mysli ako „zúženej mysli“ a rozptýlenej mysli ako „rozptýlenej mysli“. Rozumie vznešenej mysli ako „vznešenej mysli“ a mysli, ktorá nie je vznešená, ako „mysli, ktorá nie je vznešená“. Rozumie mysli, ktorú možno prekonať, ako ‚myseľ, ktorú možno prekonať‘, a mysli, ktorú nemožno prekonať, ako ‚myseľ, ktorú nemožno prekonať‘. Rozumie sústredenej mysli ako ‚sústredenej mysli‘ a nesústredenej mysli ako ‚nesústredenej mysli‘. Rozumie oslobodenej mysli ako ‚oslobodenej mysli‘ a neoslobodenej mysli ako ‚neoslobodenej mysli‘.

Rovnako ako, mladý muž, žena alebo muž, mladí, plní mladosti a milujúci ozdoby, keď skúmajú odraz svojej tváre v čistom, jasnom zrkadle alebo v čistej miske s vodou, vedia, či má nejakú vadu: ‚má vadu‘, alebo či nemá žiadnu vadu: ‚nemá vadu‘; tak aj mních, mladý muž… keď je jeho myseľ takto sústredená… a dosiahla neporušiteľnosť, nasmeruje a upriami svoju myseľ na poznanie, ktoré zahŕňa mysle druhých. Rozumie mysliam iných bytostí, iných osôb, keď ich zahŕňa svojou vlastnou mysľou: rozumie mysli plnej túžby ako ‚mysli plnej túžby‘… rozumie neoslobodenej mysli ako ‚neoslobodenej mysli‘. Aj toto je jeho múdrosť.

477. Keď je jeho myseľ takto sústredená… a dosiahla neporušiteľnosť, nasmeruje a zameria svoju myseľ na poznanie spomienok na minulé životy. Spomína si na svoje mnohoraké minulé životy, to znamená na jedno zrodenie, dve zrodenia, tri zrodenia, štyri zrodenia, päť zrodení, desať zrodení, dvadsať zrodení, tridsať zrodení, štyridsať zrodení, päťdesiat zrodení, sto zrodení, tisíc zrodení, sto tisíc zrodení, mnoho eónov kontrakcie, mnoho eónov expanzie, mnoho eónov kontrakcie a expanzie: ‚V tej existencii som mal takéto meno, takýto rod, takýto vzhľad, takúto stravu, prežíval som takéto potešenie a bolesť a mal som takúto dĺžku života. Keď som odtiaľ zomrel, zrodil som sa v inej existencii. Aj tam som mal takéto meno, takýto rod, takýto vzhľad, takúto stravu, prežíval som takéto potešenie a bolesť a mal som takúto dĺžku života. Keď som odtiaľ odišiel, zrodil som sa tu.“ Tak si spomína na svoje mnohoraké minulé životy so všetkými ich aspektmi a podrobnosťami.

Rovnako ako, mladý muž, človek môže ísť zo svojej vlastnej dediny do inej dediny a z tej dediny do ďalšej dediny a potom sa z tej dediny vrátiť späť do svojej vlastnej dediny. Mohlo by mu napadnúť: ‚Odišiel som zo svojej vlastnej dediny do tej dediny a tam som takto stál, takto sedel, takto hovoril a takto mlčal. Z tej dediny som odišiel do inej dediny a aj tam som takto stál, takto sedel, takto hovoril a takto mlčal. Teraz som sa z tej dediny vrátil späť do svojej vlastnej dediny.“ Podobne, mladý muž, mních… keď je jeho myseľ takto sústredená… a dosiahla neporušiteľnosť, nasmeruje a upriami svoju myseľ na poznanie spomienok na minulé životy. Spomína si na svoje mnohé minulé životy, to znamená na jedno zrodenie… Takto si spomína na svoje mnohé minulé životy so všetkými ich aspektmi a podrobnosťami. Aj toto je jeho múdrosť.

478. Keď je jeho myseľ takto sústredená… a dosiahla neporušiteľnosť, nasmeruje a upriami svoju myseľ na poznanie zanikania a znovuzrodenia bytostí. Vidí – prostredníctvom božského oka, očisteného a prevyšujúceho ľudské – bytosti, ako zanikajú a znova sa zrodia, nižšie aj vyššie, krásne aj škaredé, šťastné aj nešťastné. Chápe bytosti tak, ako sa im darí podľa ich karmy: ‚Tieto hodné bytosti, ktoré boli obdarené zlým správaním tela, reči a mysle, ktoré hanobili ušľachtilých, zastávali nesprávne názory a konali pod vplyvom nesprávnych názorov – po rozpade tela, po smrti, sa znova zjavili v sfére utrpenia, v zlom osude, v nižšom svete, v pekle. Ale tieto hodné bytosti, ktoré sa vyznačovali dobrým správaním tela, reči a mysle, ktoré nehanobili ušľachtilých, ktoré zastávali správne názory a konali pod vplyvom správnych názorov – po rozpade tela, po smrti, sa znova zjavili v dobrom mieste, v nebeskom svete.“ Takto prostredníctvom božského oka, očisteného a prevyšujúceho ľudské, vidí bytosti, ako umierajú a znova sa zjavujú, nižšie aj vyššie, krásne aj škaredé, šťastné aj nešťastné, a chápe, ako sa bytostiam darí podľa ich karmy.

Predstav si, mladý muž, že by na hlavnej križovatke stál palác a muž s dobrým zrakom, ktorý by tam stál, by videl ľudí, ako vstupujú do domu, ako z neho vychádzajú, ako kráčajú po uliciach alebo ako sedia na hlavnej križovatke. Napadlo by mu: ‚Títo ľudia vstupujú do domu, títo z neho vychádzajú, títo kráčajú po uliciach a títo sedia na hlavnej križovatke.‘ Rovnakým spôsobom, mladý muž, mních… s mysľou takto sústredenou… dosiahol neporušiteľnosť, nasmeruje a upriami svoju myseľ na poznanie umierania a znovuzrodenia bytostí. Božským okom, očisteným a prevyšujúcim ľudské, vidí bytosti, ako umierajú a znovuzrodzujú sa – nižšie a vyššie, krásne a škaredé, šťastné a nešťastné – a chápe bytosti tak, ako sa im darí podľa ich karmy. Aj toto je jeho múdrosť.

479. S mysľou takto sústredenou, očistenou, jasnou, bezúhonnou, zbavenou znečistení, poddajnou, ovladateľnou, pevnou a dosiahnutou neporušiteľnosťou, nasmeruje a upriami svoju myseľ na poznanie zničenia znečistení. Chápe to tak, ako to skutočne je: ‚Toto je utrpenie.‘ Chápe to tak, ako to skutočne je: ‚Toto je pôvod utrpenia.‘ Chápe to tak, ako to skutočne je: ‚Toto je zánik utrpenia.‘ Chápe to tak, ako to skutočne je: ‚Toto je cesta vedúca k zániku utrpenia.‘ Chápe to tak, ako to skutočne je: ‚Toto sú nečistoty.‘ Chápe to tak, ako to skutočne je: ‚Toto je pôvod nečistôt.‘ Chápe to tak, ako to skutočne je: „Toto je zánik nečistôt.“ Chápe to tak, ako to skutočne je: „Toto je cesta vedúca k zániku nečistôt.“ Keď takto pozná a vidí, jeho myseľ je oslobodená od nečistoty zmyslovej túžby, od nečistoty bytia a od nečistoty nevedomosti. Keď je oslobodený, vzniká poznanie: „Som oslobodený.“ Pochopí: „Zrodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nič viac nie je.“

Predstav si, mladý muž, že by v horskej doline bolo jazero s vodou, číre, pokojné a neznečistené, kde by človek s dobrým zrakom stojací na brehu mohol vidieť mušle a ustrice, štrk a črepy, a tiež kŕdle rýb, ktoré sa pohybujú alebo zostávajú nehybné. Napadlo by mu: ‚Toto jazero s vodou je číre, pokojné a neznečistené. Tu sú tieto mušle a ustrice, štrk a črepy, a tiež tieto kŕdle rýb, ktoré sa pohybujú alebo zostávajú nehybné.“ Rovnakým spôsobom, mladý muž, mních… s mysľou takto sústredenou… dosiahol neporušiteľnosť, nasmeruje a upriami svoju myseľ na poznanie zničenia nečistôt. Pochopí to tak, ako to skutočne je: „Toto je utrpenie“… „Toto je cesta vedúca k zániku nečistôt.“ Keď takto pozná a vidí, jeho myseľ je oslobodená od nečistoty zmyslovej túžby, od nečistoty bytia a od nečistoty nevedomosti. Keď je oslobodený, vzniká poznanie: „Som oslobodený.“ Pochopí: „Zrodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nič viac nie je.“ Aj toto je jeho múdrosť.

480. Toto, mladý muž, je ten ušľachtilý súhrn múdrosti, ktorý Blahoslavený zvykol chváliť a v ktorom povzbudzoval, upevňoval a utvrdzoval tento ľud. A v tomto už niet čo ďalej robiť.

Úžasné, ctihodný Ānanda! Bezprecedentné, ctihodný Ānanda! Tento ušľachtilý súhrn múdrosti je úplný, nie neúplný. A takýto úplný, ušľachtilý súhrn múdrosti nevidím mimo tohto Učenia medzi ostatnými askétmi a bráhmanmi. V tomto už nie je čo robiť. Vynikajúce, ctihodný Ānanda, vynikajúce, ctihodný Ānanda! Rovnako ako, ctihodný Ānanda, človek môže postaviť to, čo bolo prevrátené, alebo odhaliť to, čo bolo skryté, alebo ukázať cestu tomu, kto zablúdil, alebo zdvihnúť olejovú lampu v tme, aby tí, čo majú oči, mohli vidieť tvary – rovnako tak bol Dhamma rôznymi spôsobmi vyhlásený ctihodným Ānandom. „Ja, ctihodný Ānanda, hľadám útočisko u toho ctihodného Gotamu, v Dhammě a v Saṅghe mníchov. Nech si ma ctihodný Ānanda pamätá ako laického nasledovníka, ktorý hľadá útočisko od dnešného dňa po celý zvyšok svojho života.

„Subha Sutta, desiata, je ukončená.“