ID1587 „8. Zbierka prepojovaných rozprávaní s Vaṅgīsom“
ID1588 „1. Rozprava o vstúpení do mníšstva“
ID1589 „209. Tak som počul. Raz ctihodný Vaṅgīsa prebýval v Āḷavī v svätyni Aggāḷava spolu so svojím učiteľom, ctihodným Nigrodhakappom. V tom čase bol ctihodný Vaṅgīsa novic, ktorý ešte nedávno vstúpil do mníšstva, a bol strážcom kláštora, ktorý tam zostal. Vtedy sa mnoho žien, ktoré sa vyparádili, priblížilo ku kláštoru Aggāḷava s túžbou ho vidieť. Keď ctihodný Vaṅgīsa uvidel tie ženy, v ňom vzplanula nespokojnosť a jeho myseľ zaplavila žiadostivosť. Vtedy ctihodnému Vaṅgīsovi napadla táto myšlienka: „Je to pre mňa skutočne strata, nie zisk! Je to pre mňa skutočne nečestne získané, nie čestne získané, že vo mne vznikla nespokojnosť a túžba zaplavila moju myseľ. Kde by sa dalo nájsť, že by niekto iný mohol rozptýliť moju nespokojnosť a vzbudiť vo mne radosť? Čo keby som sám rozptýlil svoju nespokojnosť a vzbudil v sebe radosť?“ Potom ctihodný Vaṅgīsa, keď sám rozptýlil svoju nespokojnosť a vzbudil v sebe radosť, pri tej príležitosti predniesol tieto verše:“
ID1590 „Hoci som opustil domáci život a stal sa bezdomovcom a som v pokoji, tieto smelé myšlienky, vychádzajúce z Temného, sa na mňa valia.“
ID1591 „‚Aj keby ma zo všetkých strán obklopilo tisíc ušľachtilých synov – skvelých lukostrelcov, dobre vycvičených, so silnými lukmi, ktorí by neutiekli,‘“
ID1592 „‚A keby prišlo ešte viac žien, nedokázali by ma roztriasť, lebo som pevne zakorenený v Dhamme.‘“
ID1593 „Lebo som to počul priamo od Buddhu, Príbuzného Slnka – cestu, ktorá vedie k Nibbáne. V tom sa moja myseľ teší.“
ID1594 „Ak by si sa ku mne priblížil, keď takto prebývam, ó Zlý, budem konať tak, ó Smrť, že ani neuvidíš moju cestu.“
ID1595 „2. Rozprava o nespokojnosti“
ID1596 „210. Istého dňa… ctihodný Vaṅgīsa pobýval v Āḷavī, v svätyni Aggāḷava, spolu so svojím učiteľom, ctihodným Nigrodhakappom. V tom čase ctihodný Nigrodhakappa po jedle, keď sa vrátil zo svojho obchádzania po almužnu, vstupoval do kláštora a vychádzal buď večer, alebo nasledujúci deň v primeranom čase. Vtedy sa v ctihodnom Vaṅgīsovi zrodila nespokojnosť a jeho myseľ napadla žiadostivosť. Vtedy mu napadla táto myšlienka: ‚Je to pre mňa skutočne strata, nie zisk; je to pre mňa skutočne nečestne získané, nie čestne získané, že vo mne vznikla nespokojnosť a túžba napáda moju myseľ. Odkiaľ by sa dalo získať, aby niekto iný rozptýlil moju nespokojnosť a vzbudil vo mne radosť? Čo keby som sám rozptýlil svoju vlastnú nespokojnosť a vzbudil v sebe radosť?‘ Potom, ctihodný Vaṅgīsa, keď sám rozptýlil svoju nespokojnosť a prebudil v sebe radosť, pri tej príležitosti predniesol tieto verše:“
ID1597 „Keď človek úplne opustí nespokojnosť a radosť, ako aj každú myšlienku zameranú na domáce záležitosti, nemal by nikde vytvárať les nečistôt. Oslobodený od toho lesa, oslobodený od túžby – ten je skutočne mních.“
ID1598 „Čokoľvek existuje tu na zemi a na nebi a čokoľvek vstúpilo do sveta – všetko to podlieha rozkladu; všetko je nestále. Keď to takto pochopí, oslobodený kráča ďalej.“
ID1599 „Ľudia sú pripútaní k základom existencie – k videnému a počutému, k zmyslovým vnemom a k poznanému. Tu rozptýľ túžbu a buď pokojný. Ten, kto nie je poškvrnený týmito vecami, toho nazývajú mudrcom.“
ID1600 „Navyše, mnohí obyčajní ľudia, ktorých myšlienky závisia od šiestich zmyslových sfér, sú zakorenení v tom, čo nie je Dhamma. Ale mních nie je ten, kto sa pridal k akejkoľvek frakcii, ani nie je ten, kto používa hrubú reč.“
ID1601 „Zručný, dlhodobo vyrovnaný, neklamný, rozvážny a oslobodený od túžby, mudrc dosiahol pokojný stav. Úplne uhasený čaká na ten čas.“
ID1602 „3. Rozprava o cnostných“
ID1603 „211. Istého dňa pobýval ctihodný Vaṅgīsa v Āḷavī, v svätyni Aggāḷava, spolu so svojím učiteľom, ctihodným Nigrodhakappom. V tom čase ctihodný Vaṅgīsa pohŕdal ostatnými cnostnými mníchmi kvôli svojej vlastnej výrečnosti. Vtedy mu napadla táto myšlienka: ‚Je to pre mňa skutočne strata, nie zisk; je to pre mňa skutočne zle získané, nie dobre získané, že pohŕdam ostatnými cnostnými mníchmi kvôli svojej vlastnej výrečnosti.‘ Potom ctihodný Vaṅgīsa, keď v sebe vyvolal výčitky svedomia, pri tej príležitosti predniesol tieto verše:“
ID1604 „Zbav sa pýchy, ó Gotama! Zbav sa cesty pýchy úplne. Očarený cestou pýchy si už veľmi, veľmi dlho pociťoval výčitky svedomia.“
ID1605 „Bytosti poškvrnené pohŕdaním, zrazené pýchou, padajú do pekla. Ľudia veľmi, veľmi dlho trpia, keď sa znovuzrodia v pekle, zrazení pýchou.“
ID1606 „Mních nikdy netrpí – ten, kto zvíťazil na ceste a kto správne praktizuje. Zažíva slávu aj šťastie. Takého rozhodného človeka nazývajú ‚tým, kto vidí Dhammu‘.“
ID1607 „Preto tu buď človekom oslobodeným od zášti, usilovným a čistým, ktorý sa zbavil prekážok. Keď si úplne zanechal namyslenosť a upokojil nečistoty, dosiahni koniec prostredníctvom poznania.“
ID1608 „4. Rozprava s Ānandom“
ID1609 „212. Istého dňa ctihodný Ānanda pobýval v Sāvatthī v Jétovom háji, v kláštore Anāthapiṇḍika. Vtedy ráno sa ctihodný Ānanda obliekol, vzal si misku a rúcho a spolu s ctihodným Vaṅgīsom, ktorý mu slúžil ako sprievodný mních, vošiel do Sāvatthī na žobranie. V tom čase sa v ctihodnom Vaṅgīsovi zrodila nespokojnosť a túžba ničila jeho myseľ. Potom sa ctihodný Vaṅgīsa obrátil na ctihodného Ānandu s veršom:
ID1610 „Páli ma oheň zmyslovej vášne; moja myseľ je pohltená. Nuž, zo súcitu, ó Gotama, prosím, nauč ma spôsob, ako ju uhasiť.““
ID1611 „Kvôli skreslenému vnímaniu je tvoja myseľ pohltená. Vyhýbaj sa krásnym znakom spojeným s túžbou.“
ID1612 „Vnímaj podmienené útvary ako nestále, ako utrpenie a nie ako ja. Uhas veľkú túžbu; nenechaj sa znova a znova spaľovať.“
ID1613 „Rozvíjaj myseľ pomocou znaku neatraktívneho; rozvíjaj ju tak, aby bola sústredená a vyrovnaná. Nech je tvoja všímavosť zameraná na telo a buď tým, kto je hlboko rozčarovaný.“
ID1614 „A rozvíjaj bezznakové; zanechaj skrytú tendenciu k pýche. Potom, z plného pochopenia pýchy, budeš pokračovať v ceste v pokoji.“
ID1615 „5. Rozprava o dobrej reči“
ID1616 „213. V Sāvatthī. Tam sa Blahoslavený obrátil na mníchov: ‚Mnísi!‘ ‚Ctihodný pane,‘ odpovedali tí mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal toto:“
ID1617 „‚Mnísi, reč, ktorá je obdarená štyrmi činiteľmi, je dobre formulovaná, nie zle formulovaná; je bezúhonná a múdri ju neodsudzujú. Aké sú tie štyri? Tu, mnísi, mních hovorí len to, čo je dobre povedané, a nie to, čo je zle povedané; hovorí len Dhammu, a nie to, čo nie je Dhamma; hovorí len to, čo je príjemné, a nie to, čo je nepríjemné; hovorí len to, čo je pravdivé, a nie to, čo je nepravdivé. Mnísi, reč, ktorá je obdarená týmito štyrmi faktormi, je dobre povedaná, nie zle povedaná; je bezúhonná a múdri ju nekritizujú.“ Toto povedal Blahoslavený. Keď to povedal, Blahoslavený, Učiteľ, ďalej povedal toto:
ID1618 „Dobrí ľudia hovoria, že dobre povedaná reč je najvyššia; hovorte Dhammu, nie to, čo nie je Dhamma – to je druhé. Hovorte to, čo je príjemné, nie nepríjemné – to je tretie. Hovorte to, čo je pravdivé, nie to, čo je nepravdivé – to je štvrté.““
ID1619 „Potom ctihodný Vaṅgīsa vstal zo svojho miesta, prehodil si hornú časť rúcha cez jedno rameno a so zloženými dlaňami smerom k Blahoslavenému povedal Blahoslavenému: „Prišla ku mne inšpirácia, Blahoslavený; prišla ku mne inšpirácia, Dobrovoľník!“ „Nech tá inšpirácia príde k tebe, Vaṅgīsa,“ povedal Blahoslavený. Potom ctihodný Vaṅgīsa v prítomnosti Blahoslaveného oslavoval Blahoslaveného vhodnými veršami:“
ID1620 „Človek by mal hovoriť len také slová, ktoré netrápia jeho samého a neubližujú druhým; to sú skutočne dobre povedané slová.“
ID1621 „Človek by mal hovoriť len príjemné slová, slová, ktoré sú vítané. Nezaoberajúc sa tým, čo je zlé, hovorí to, čo je príjemné pre druhých.“
ID1622 „Pravda je skutočne reč ako ambrozia; toto je večný princíp. Hovorí sa, že dobrí ľudia sú zakorenení v pravde, v prospechu a v Dhamme.“
ID1623 „Reč, ktorú hovorí Budha, ktorá je bezpečná, vedie k dosiahnutiu nibbány a k ukončeniu utrpenia – to je skutočne najvyššia zo všetkých rečí.“
ID1624 „6. Rozprava o Sāriputtovi“
ID1625 „214. Raz ctihodný Sāriputta pobýval v Sāvatthī v Jétovom háji, v Anāthapiṇḍikovom parku. V tom čase ctihodný Sāriputta poučoval, povzbudzoval, burcoval a tešil mníchov kázaním o Dhamme – rečou, ktorá bola kultivovaná, jasná, bezchybná a schopná sprostredkovať zmysel. A tí mnísi venovali pozornosť, sústredili svoju myseľ, nasmerovali na to celú svoju myseľ a počúvali Dhammu s pozornosťou. Vtedy ctihodnému Vaṅgīsovi napadla táto myšlienka: „Tento ctihodný Sāriputta poučuje, povzbudzuje, motivuje a teší mníchov kázaním o Dhamme – rečou, ktorá je kultivovaná, jasná, bezchybná a schopná objasniť zmysel. A tí mnísi sú sústredení, zameriavajú svoju myseľ, venujú tomu celú svoju pozornosť a s pozornosťou načúvajú Dhamme. Bolo by dobré, keby som v prítomnosti ctihodného Sāriputtu oslavil ho vhodnými veršami.“
ID1626 „Vtedy ctihodný Vaṅgīsa vstal zo svojho miesta, prehodil si hornú časť rúcha cez jedno rameno a so zloženými dlaňami natiahnutými smerom k ctihodnému Sāriputtovi mu povedal: ‚Prišla mi inšpirácia, priateľ Sāriputta, prišla mi inšpirácia.‘ ‚Nech ti príde, priateľ Vaṅgīsa.‘ Potom ctihodný Vaṅgīsa v prítomnosti ctihodného Sāriputtu oslavoval vhodnými veršami:“
ID1627 „„Sāriputta, hlbokej múdrosti, inteligentný, zbehlý v ceste i mimo cesty, veľkej múdrosti, učí Dhammu mníchov.“
ID1628 „„Učí stručne a hovorí podrobne; ako spev vtáka sāḷikā, prejavuje inšpirovanú výrečnosť.“
ID1629 „Keď učí túto Dhammu, mnísi počúvajú jeho sladkú reč, s hlasom, ktorý je očarujúci, príjemný na počúvanie a melódický; s povznesenou a radostnou mysľou mnísi načúvajú.“
ID1630 „7. Rozprava o pozvaní“
ID1631 „215. Raz, keď Blahoslavený pobýval v Sāvatthī, vo Východnom parku, v paláci Migārovej matky, spolu s veľkou sanghou mníchov, s päťsto mníchmi, z ktorých všetci boli arahantmi. Vtedy, v deň Uposatha pätnásteho, pri príležitosti Pavāraṇā, sedel Blahoslavený pod holým nebom, obklopený sanghom mníchov. Potom Blahoslavený, keď si prezrel tichý sangh mníchov, oslovil mníchov: „No tak, mnísi, pozývam vás. Nemáte voči mne žiadne výhrady, či už týkajúce sa tela alebo reči?““
ID1632 „Keď to povedal, ctihodný Sāriputta vstal zo svojho miesta, prehodil si hornú časť rúcha cez jedno rameno a so zloženými dlaňami smerom k Blahoslavenému mu povedal: „Ctihodný pane, my Blahoslaveného za nič neodsudzujeme, či už v činoch, alebo v reči. Lebo, ctihodný pane, Blahoslavený je tvorcom cesty, ktorá nevznikla, stvoriteľom cesty, ktorá nebola stvorená, zvestovateľom cesty, ktorá nebola zvestovaná. On je poznávateľom cesty, tým, kto je zbehlý v ceste, tým, kto je zručný v ceste. A teraz, ctihodný pane, učeníci prebývajú ako nasledovníci cesty, ktorí prišli po ňom. Aj ja, ctihodný pane, pozývam Blahoslaveného. „Kritizuje ma Blahoslavený za niečo, či už v súvislosti s telom alebo rečou?““
ID1633 „„Sāriputta, nekritizujem ťa za nič, či už v súvislosti s telom alebo rečou. Si múdry, Sāriputta; máš veľkú múdrosť, Sāriputta; máš širokú múdrosť, Sāriputta; máš radostnú múdrosť, Sāriputta; máš rýchlu múdrosť, Sāriputta; máš bystrú múdrosť, Sāriputta; máš prenikavú múdrosť, Sāriputta. Tak ako, Sāriputta, najstarší syn panovníka, ktorý otáča kolesom, správne udržiava v pohybe koleso, ktoré uviedol do pohybu jeho otec, tak aj ty, Sāriputta, správne udržiavaš v pohybe neprekonateľné koleso Dhammy, ktoré som uviedol do pohybu ja.“"
ID1634 „„Ctihodný pane, ak ma Blahoslavený za nič nekritizuje, či už v činoch alebo v reči, kritizuje potom Blahoslavený týchto päťsto mníchov za niečo, či už v činoch alebo v reči?“ „Sāriputta, ani týchto päťsto mníchov za nič nekritizujem, či už v činoch alebo v reči. Lebo, Sāriputta, spomedzi týchto päťsto mníchov šesťdesiat mníchov disponuje tromi pravými poznaniami, šesťdesiat mníchov disponuje šiestimi nadprirodzenými silami, šesťdesiat mníchov je oslobodených oboma spôsobmi a ostatní sú oslobodení múdrosťou.““
ID1635 „Vtedy ctihodný Vaṅgīsa vstal zo svojho miesta, prehodil si hornú časť rúcha cez jedno rameno a so zloženými dlaňami smerom k Blahoslavenému povedal: „Blahoslavený, prišla mi inšpirácia! Sugata, prišla mi inšpirácia!“ „Nech ti príde, Vaṅgīsa,“ povedal Blahoslavený. Potom ctihodný Vaṅgīsa v prítomnosti Blahoslaveného oslavoval Blahoslaveného vhodnými veršami:“
ID1636 „Dnes, pätnásteho dňa, sa v záujme čistoty zišlo päťsto mníchov – jasnovidcov, ktorí pretrhli putá pút, ktorí sú bez trápení a ktorých obnovená existencia bola zničená.“
ID1637 „Tak ako kráľ, ktorý otáča kolesom, obklopený svojimi ministrami, cestuje po celej tejto zemi až k brehu oceánu,“
ID1638 „tak aj učeníci, nositelia troch pravých poznaní a víťazi nad smrťou, sprevádzajú toho, kto zvíťazil v boji, neprekonateľného vodcu karavány.“
ID1639 „Všetci sú synmi Blahoslaveného; tu sa nenachádza žiadna plevá. Skláňam sa pred tým, kto zničil šíp túžby, pred Príbuzným Slnka.“
ID1640 „8. Rozprava o viac ako tisícke“
ID1641 „216. Raz, keď Blahoslavený pobýval v Sāvatthī v Jétovom háji, v Anāthapiṇḍikovom parku, spolu s veľkou sanghou mníchov, spolu s dvanásťsto päťdesiatimi mníchmi. V tom čase Blahoslavený poučoval, upevňoval, povzbudzoval a tešil mníchov kázaním o Dhamme súvisiacim s nibbánou. A tí mnísi, sústredení, berúc si to k srdcu, chápajúc to všetko svojou mysľou, počúvali Dhammu s pozornosťou. Vtedy napadla ctihodného Vaṅgīsu táto myšlienka: ‚Naozaj, Blahoslavený poučuje, upevňuje, povzbudzuje a teší mníchov kázaním o Dhamme súvisiacim s Nibbánou. A títo mnísi, sústredení, berú si to k srdcu, všetko chápu svojou mysľou a s pozornosťou načúvajú Dhamme. Čo keby som v prítomnosti Blahoslaveného oslavil Blahoslaveného vhodnými veršami?‘“
ID1642 „Vtedy ctihodný Vaṅgīsa vstal zo svojho miesta, prehodil si hornú časť rúcha cez jedno rameno, natiahol zjednotené dlane smerom k Blahoslavenému a povedal mu: ‚Prichádza mi inšpirácia, Blahoslavený! Prichádza mi inšpirácia, Sugata!‘ Blahoslavený povedal: ‚Nech ťa inšpirácia navštívi, Vaṅgīsa.‘ Potom ctihodný Vaṅgīsa oslavoval Blahoslaveného v jeho prítomnosti vhodnými veršami:“
ID1643 „Viac ako tisíc mníchov slúži Sugatovi, keď vyučuje Dhammu bez prachu, Nibbānu, kde neexistuje strach z žiadnej strany.“
ID1644 „„Počúvajú nepoškvrnený Dhamma, ktorý vyučuje Dokonale Osvietený. Naozaj, Dokonale Osvietený žiari, obklopený sanghou mníchov.“
ID1645 „„Volajú ťa Nāga, ó Blahoslavený, siedmy a najvynikajúcejší z jasnovidcov. Keďže si sa stal ako veľký mrak, zosielaš dážď na svojich žiakov.“
ID1646 „Keď vyšiel z denného príbytku, túžiac vidieť Učiteľa, tvoj učeník VaᅆgĦsa, ó Veľký hrdina, vzdáva ti úctu pri tvojich nohách.“
ID1647 „Vaṅgīsa, premyslel si si tieto verše vopred, alebo sa ti vynárajú priamo na mieste?“ „Ctihodný pane, tieto verše som si vopred nepremyslel; skôr sa mi vynárajú priamo na mieste.“ „V tom prípade, Vaṅgīsa, nech sa ti vynárajú ešte viac veršov, ktoré si vopred nepremyslel.“ „Nech je tak, ctihodný pane,“ odpovedal ctihodný Vaṅgīsa Blahoslavenému a ešte viac ho oslavoval veršami, ktoré si vopred nevymyslel:
ID1648 „„Prekonal nesprávnu cestu Māru a putuje, prelomil duchovnú neúrodnosť. Pozrite na neho, tvorcu oslobodenia od pút, toho, kto je odpútaný, ktorý analyzuje Dhammu časť po časti.“
ID1649 „S cieľom prekročiť rieku vyhlásil cestu mnohých druhov; a keď bola táto nesmrteľná cesta vyhlásená, tí, čo vidia Dhammu, stoja pevne, neotrasiteľne.“
ID1650 „Osvietiteľ, keď prenikol do všetkých hľadísk, uzrel prekročenie. Keď to spoznal a uvedomil si to, učil najvyššiu Dhammu piatich obdarených vierou.“
ID1651 „Keď je Dhamma takto dobre vyučovaná, aký priestor zostáva pre nedbanlivosť u tých, ktorí chápu? Preto v učení toho Blahoslaveného, vždy bdelý, budem preukazovať úctu a pokračovať v cvičení.“
ID1652 „9. Rozprava o Koṇḍaññovi“
ID1653 „217. Raz Blahoslavený pobýval v Rádžagaze v Bambusovom háji, na mieste, kde sa kŕmia veveričky. Potom, po veľmi dlhom čase, sa k Blahoslavenému priblížil ctihodný Aññāsikoṇḍañña. Keď sa priblížil, poklonil sa hlavou k Blahoslaveného nohám, pobozkal mu nohy ústami, masíroval ich rukami a oznámil svoje meno: „Som Koṇḍañña, Blahoslavený! Som Koṇḍañña, Ten, ktorý odišiel!“ Vtedy napadla ctihodného Vaṅgīsu táto myšlienka: „Tento ctihodný Aññāsikoṇḍañña sa po veľmi dlhom čase priblížil k Blahoslavenému. Keď sa priblížil, sklonil sa hlavou k nohám Blahoslaveného, pobozkal mu nohy ústami a masíroval ich rukami, pričom oznámil svoje meno: ‚Som Koṇḍañña, Blahoslavený! Som Koṇḍañña, Ten, ktorý odišiel v pokoji!‘ „Čo keby som v prítomnosti Blahoslaveného pochválil ctihodného Aññāsikoṇḍaññu vhodnými veršami?““
ID1654 „Vtedy ctihodný Vaṅgīsa vstal zo svojho miesta, prehodil si hornú časť rúcha cez jedno rameno, natiahol zjednotené dlane smerom k Blahoslavenému a povedal mu: „Prichádza mi inšpirácia, Blahoslavený! Prichádza mi inšpirácia, Ten, ktorý odišiel!“ Blahoslavený povedal: „Nech ti prichádza inšpirácia, Vaṅgīsa.“ Potom ctihodný Vaṅgīsa oslavoval ctihodného Aññāsikoṇḍaññu v prítomnosti Blahoslaveného vhodnými veršami:“
ID1655 „Ten starší, Koṇḍañña, ktorý dosiahol osvietenie po Budhovi, má vytrvalú odhodlanosť; často dosahuje blažené stavy a samoty.“
ID1656 „Všetko, čo má dosiahnuť učeník, ktorý plní pokyny Učiteľa, to všetko dosiahol on, cvičiac sa s usilovnosťou.“
ID1657 „Koṇḍañña, dedič Buddhu, ktorý má veľkú silu, disponuje tromi druhmi poznania a je zručný v prenikaní do myslí, vzdáva úctu nohám Učiteľa.“
ID1658 „10. Rozprava o Moggallānovi“
ID1659 „218. Raz, keď Blahoslavený pobýval v Rádžagaze na Čiernej skale na svahu hory Isigili spolu s veľkou sanghou mníchov, s päťsto mníchmi, z ktorých všetci boli arahantmi, ctihodný Mahámoggallána svojou mysľou skúmal mysle tých, ktorí boli oslobodení a bez podstaty. Vtedy ctihodnému Vaṅgīsovi napadla táto myšlienka: „Tento Blahoslavený prebýva v Rājagaha na Čiernej skale na svahu hory Isigili spolu s veľkou sanghou mníchov, s päťsto mníchmi, z ktorých všetci sú arahanti. Ctihodný Mahāmoggallāna svojou mysľou skúma mysle tých, ktorí sú oslobodení a bez podstaty. Čo keby som v prítomnosti Blahoslaveného pochválil ctihodného Mahāmoggallānu vhodnými veršami?““
ID1660 „Vtedy ctihodný Vaṅgīsa vstal zo svojho miesta, prehodil si hornú časť rúcha cez jedno rameno, natiahol zjednotené dlane smerom k Blahoslavenému a povedal mu: „Prichádza ku mne inšpirácia, Blahoslavený! Prichádza mi inšpirácia, Dobro-odišlý!“ Blahoslavený povedal: „Nech k tebe prichádza inšpirácia, Vaṅgīsa.“ Potom ctihodný Vaṅgīsa oslavoval ctihodného Mahāmoggallānu v prítomnosti Blahoslaveného vhodnými veršami:“
ID1661 „Učeníci, nositelia troch poznaní, ktorí sa zbavili smrti, slúžia Mudrcovi sediacemu na úbočí hory, ktorý dosiahol vzdialený breh utrpenia.“
ID1662 „Moggallāna s veľkou psychickou silou ich skúma svojou mysľou a rozoznáva, že ich mysle sú oslobodené a bez podstaty.“
ID1663 „Takto učeníci slúžia Gotamovi, Mudrcovi obdarenému všetkými ušľachtilými vlastnosťami, ktorý dosiahol druhý breh utrpenia a je obdarený nespočetnými kvalitami.“
ID1664 „11. Rozprava o Gaggarā“
ID1665 „219. Raz Blahoslavený pobýval v Campā na brehu lotosového jazera Gaggarā spolu s veľkou sanghou mníchov, s päťsto mníchmi, so sedemsto mužskými laickými nasledovníkmi, so sedemsto ženskými laickými nasledovníčkami a s mnohými tisícmi božstiev. A tam Blahoslavený všetkých prevyšoval krásou a slávou. Vtedy napadla ctihodného Vaṅgīsu táto myšlienka: ‚Tento Blahoslavený prebýva v Campā na brehu lotosového jazera Gaggarā spolu s veľkou sanghou mníchov, s päťsto mníchmi, so sedemsto mužskými laickými nasledovníkmi, so sedemsto ženskými laickými nasledovníčkami a s mnohými tisícmi božstiev. A tam Blahoslavený všetkých prevyšuje krásou a slávou. Bolo by dobré, keby som Blahoslaveného v jeho prítomnosti oslavil vhodným veršom!““
ID1666 „Vtedy ctihodný Vaṅgīsa vstal zo svojho miesta, prehodil si hornú časť rúcha cez jedno rameno a so zloženými rukami v úcte k Blahoslavenému povedal Blahoslavenému: ‚Prišla mi inšpirácia, Blahoslavený; prišla mi inšpirácia, Dobro-odišlý.‘ ‚Nech ťa tá inšpirácia napadne, Vaṅgīsa,‘ povedal Blahoslavený. Potom ctihodný Vaṅgīsa oslavil Blahoslaveného v jeho prítomnosti vhodným veršom:“
ID1667 „Tak ako žiari mesiac na oblohe bez mrakov a tak ako žiari slnko, zbavené nečistôt; tak aj ty, ó Aṅgīrasa, veľký mudrc, svojou slávou zatieniš celý svet.“
ID1668 „12. Rozprava o Vaṅgīsovi“
ID1669 „220. Istého dňa pobýval ctihodný Vaṅgīsa v Sāvatthī, v Jétovom háji, v kláštore Anāthapiṇḍika. V tom čase ctihodný Vaṅgīsa, ktorý nedávno dosiahol stav arahanta, prežíval blaženosť oslobodenia. Pri tej príležitosti predniesol tieto verše:“
ID1670 „Kedysi, opojení poéziou, putovali sme z dediny do dediny, z mesta do mesta. Potom sme uvideli Plne Osvieteneho a v nás vzplanula viera.“
ID1671 „On ma naučil Dhammu – zoskupenia, zmyslové základne a prvky. Keď som počul jeho Dhammu, vydal som sa na život bez domova.“
ID1672 „Naozaj, pre prospech mnohých dosiahol Mudrc osvietenie – pre tých mníchov a mníšky, ktorí vidia pevný smer.“
ID1673 „Naozaj, môj príchod do prítomnosti Buddhu bol vítaný! Dosiahol som tri pravé poznania; Buddhovo učenie sa naplnilo.“
ID1674 „Poznám svoje predchádzajúce bytia, božské oko je očistené; som zjednotený s tromi pravými poznaniami, dosiahol som nadprirodzené schopnosti, som zručný v poznaní prenikania do myslí druhých.“
ID1675 „Súvislé rozprávania s Vaṅgīsom sú ukončené.“
ID1676 „Zhrnutie k tomu je:“
ID1677 „Nikkhanta, Arati, Pesalā, Atimaññanā, Ānanda, Subhāsita, Sāriputta, Pavāraṇā, Parosahassa, Koṇḍañña, Moggallāna a Gaggarā; spolu s Vaṅgīsom je ich dvanásť.“