ID1853 „13. Výklad nemerateľných“
ID1854 „1. Analýza rozprávania“
ID1855 „642. Štyri nemerateľné – tu mních prebýva, prenikajúc jedným smerom s mysľou sprevádzanou láskavosťou, podobne aj druhým, podobne aj tretím, podobne aj štvrtým. Tak nad, pod a naprieč, všade a voči všetkým tak, ako voči sebe samému, prebýva, prenikajúc celý svet s mysľou sprevádzanou láskavosťou, ktorá je rozsiahla, vznešená, nemerateľná, bez nepriateľstva a bez zlomyseľnosti. Pobýva tak, že napĺňa jeden smer mysľou sprevádzanou súcitom, podobne druhý, podobne tretí, podobne štvrtý. Tak nad sebou, pod sebou a naprieč, všade a voči všetkým tak, ako voči sebe samému, prebýva a napĺňa celý svet mysľou sprevádzanou súcitom, ktorý je rozsiahly, vznešený, nemerateľný, bez nepriateľstva a bez zlomyseľnosti. Pobýva, prenikajúc jeden smer s mysľou sprevádzanou radosťou zo šťastia druhých, podobne druhý, podobne tretí, podobne štvrtý. Tak nad, pod a naprieč, všade a pre všetkých tak, ako pre seba samého, prebýva, prenikajúc celý svet s mysľou sprevádzanou radosťou zo šťastia druhých, ktorá je rozsiahla, vznešená, nemerateľná, bez nepriateľstva a bez zlomyseľnosti. Pobýva tak, že preniká jedným smerom s mysľou sprevádzanou vyrovnanosťou, podobne aj druhým, podobne aj tretím, podobne aj štvrtým. Takto hore, dole a naprieč, všade a voči všetkým tak, ako voči sebe samému, prebýva a preniká celý svet s mysľou sprevádzanou vyrovnanosťou, ktorá je rozsiahla, vznešená, nemerateľná, bez nepriateľstva a bez zlomyseľnosti.“
ID1856 „1. Láskavosť“
ID1857 „643. A ako mních prebýva, prenikajúc jedným smerom s mysľou sprevádzanou láskavosťou? Rovnako ako by človek pri pohľade na milú a príjemnú osobu pocítil láskavosť, rovnako aj on preniká všetky bytosti láskavosťou.“
ID1858 „Čo je tu milujúca láskavosť? Akákoľvek milujúca láskavosť, čin milujúcej láskavosti, stav milujúcej láskavosti a oslobodenie mysle, ktoré je milujúcou láskavosťou voči bytostiam – to sa nazýva ‚milujúca láskavosť‘.“
ID1859 „Čo je teda myseľ? Čokoľvek je myseľ, mentalita, intelekt, srdce, svetlo, myseľ, základ mysle, schopnosť mysle, vedomie, súhrn vedomia, príslušný prvok mysle a vedomia – to sa nazýva ‚myseľ‘. Táto myseľ je sprevádzaná touto láskavosťou, vzniká spolu s ňou, je s ňou spojená, súvisí s ňou. Preto sa hovorí: ‚s mysľou sprevádzanou láskavosťou‘.“
ID1860 „644. ‚Jeden smer‘ znamená východný smer, alebo západný smer, alebo severný smer, alebo južný smer, alebo smer nahor, alebo smer nadol, alebo priečny smer, alebo medziležiaci smer.“
ID1861 „645. ‚Preplnil‘ znamená, že sa rozhodol.“
ID1862 „646. ‚Pobýva‘ znamená, že sa správa, koná, udržiava, podporuje, pokračuje, vedie sa a prebýva. Preto sa hovorí: ‚pobýva‘.“
ID1863 „647. ‚Podobne aj druhý‘ znamená: tak ako v jednom smere, tak aj v druhom smere, tak aj v treťom smere, tak aj vo štvrtom smere; tak hore, tak dole, tak naprieč, tak aj v medziležiacich smeroch.“
ID1864 „648. ‚Všade, pre všetky bytosti ako pre seba samého, celý svet‘ znamená všetko so všetkým, všetko v každom smere, úplne, bez zvyšku. Ide o výraz úplného zahrnutia: ‚všade, pre všetky bytosti ako pre seba samého, celý svet‘.“
ID1865 „649. ‚S mysľou sprevádzanou láskavosťou‘: Čo je tu láskavosť? Akákoľvek láskavosť, čin láskavosti, stav láskavosti a oslobodenie mysle, ktoré je láskavosťou voči bytostiam – to sa nazýva ‚láskavosť‘.“
ID1866 „Čo je v tomto kontexte myseľ? Čokoľvek je myseľ, mentalita... pe... príslušný prvok vedomia mysle – to sa nazýva ‚myseľ‘. Táto myseľ je sprevádzaná touto láskavosťou, vzniká spolu s ňou, je s ňou spojená, súvisí s ňou. Preto sa hovorí: ‚s mysľou sprevádzanou láskavosťou‘.“
ID1867 „650. ‚Rozsiahla‘ znamená: čo je rozsiahle, je vznešené; čo je vznešené, je nemerateľné; čo je nemerateľné, je bez nepriateľstva; čo je bez nepriateľstva, je bez utrpenia.“
ID1868 „651. ‚Preplnený‘ znamená, že sa pre to rozhodol.“
ID1869 „652. ‚Pobýva‘ …pe… Preto sa hovorí: ‚pobýva‘.“
ID1870 „2. Súcit“
ID1871 „653. A ako mních prebýva, prenikajúc jedným smerom s mysľou sprevádzanou súcitom? Tak, ako by človek cítil súcit pri pohľade na utrápenú a nešťastnú bytosť, tak preniká všetky bytosti súcitom.“
ID1872 „Čo je v tomto kontexte súcit? Čokoľvek je súcit voči bytostiam, čin súcitu, stav súcitu, oslobodenie mysle, ktorým je súcit – to sa nazýva ‚súcit‘.“
ID1873 „Čo je v tomto kontexte myseľ? Čokoľvek je myseľ, mentalita... príslušný prvok vedomia mysle – to sa nazýva ‚myseľ‘. Táto myseľ je sprevádzaná týmto súcitom, vzniká spolu s ním, je s ním spojená, súvisí s ním. Preto sa hovorí: ‚s mysľou sprevádzanou súcitom‘.“
ID1874 „654. ‚Jeden smer‘ znamená východný smer, alebo západný smer, alebo severný smer, alebo južný smer, alebo smer nahor, alebo smer nadol, alebo priečny smer, alebo medziležiaci smer.“
ID1875 „655. ‚Preplnil‘ znamená preplnil a rozhodol sa.“
ID1876 „656. ‚Pobýva‘ znamená správa sa, koná, udržiava sa, živí sa, pokračuje, vedie sa a prebýva. Preto sa hovorí: ‚pobýva‘.“
ID1877 „657. ‚Podobne druhý‘ znamená: tak ako jeden smer, tak aj druhý smer, tak aj tretí smer, tak aj štvrtý smer; tak hore, tak dole, tak naprieč, tak aj medziležiaci smer.“
ID1878 „658. ‚Všade, pre všetkých, celý svet‘ znamená v každom ohľade, v každom smere, úplne, bez zvyšku. Toto je výraz úplného zahrnutia: ‚všade, pre všetkých, celý svet‘.“
ID1879 „659. ‚S mysľou sprevádzanou súcitom‘: Čo je tu súcit? Akýkoľvek súcit, ktorý existuje voči bytostiam, čin súcitu, stav súcitu, oslobodenie mysle, ktorým je súcit – to sa nazýva ‚súcit‘.“
ID1880 „Čo je v tomto kontexte myseľ? Čokoľvek je myseľ, mentalita... príslušný prvok vedomia mysle – to sa nazýva ‚myseľ‘. Táto myseľ je sprevádzaná týmto súcitom, vzniká spolu s ním, je s ním spojená, súvisí s ním. Preto sa hovorí: ‚s mysľou sprevádzanou súcitom‘.“
ID1881 „660. ‚Rozsiahle‘ znamená: čo je rozsiahle, je vznešené; čo je vznešené, je nemerateľné; čo je nemerateľné, je bez nepriateľstva; čo je bez nepriateľstva, je bez zlomyseľnosti.“
ID1882 „661. ‚Preniknuté‘ znamená preniknuté a rozhodnuté.“
ID1883 „662. ‚Pobýva‘ … Preto sa hovorí: ‚pobýva‘.“
ID1884 „3. Altruistická radosť“
ID1885 „663. A ako mních prebýva, napĺňajúc jeden smer mysľou sprevádzanou altruistickou radosťou? Rovnako ako by sa človek radoval pri pohľade na milú a milovanú osobu, tak aj on napĺňa všetky bytosti altruistickou radosťou.“
ID1886 „Čo je tu altruistická radosť? Akákoľvek altruistická radosť, ktorá existuje pre bytosti, akt radosti, stav radosti, oslobodenie mysle, ktoré je altruistickou radosťou – to sa nazýva ‚altruistická radosť‘.“
ID1887 „Čo je v tomto kontexte myseľ? Čokoľvek je myseľ, mentalita… príslušný prvok vedomia – to sa nazýva ‚myseľ‘. Táto myseľ je sprevádzaná touto altruistickou radosťou, vzniká spolu s ňou, je s ňou spojená, súvisí s ňou. Preto sa hovorí: ‚s mysľou sprevádzanou altruistickou radosťou‘.“
ID1888 „664. ‚Jeden smer‘ znamená východný smer, alebo západný smer, alebo severný smer, alebo južný smer, alebo smer nahor, alebo smer nadol, alebo priečny smer, alebo medziležiaci smer.“
ID1889 „665. ‚Preplnil‘ znamená preplnil a rozhodol sa.“
ID1890 „666. ‚Pobýva‘ … Preto sa hovorí: ‚pobýva‘.“
ID1891 „667. ‚Podobne druhý‘ znamená: rovnako ako jeden smer, tak aj druhý smer, tak aj tretí smer, tak aj štvrtý smer; tak hore, tak dole, tak naprieč, tak aj medziležiaci smer.“
ID1892 „668. ‚Všade, pre všetkých, celý svet‘ znamená v každom ohľade, v každom smere, úplne, bez zvyšku. Ide o výraz úplného zahrnutia: ‚všade, pre všetkých, celý svet‘.“
ID1893 „669. ‚S mysľou sprevádzanou altruistickou radosťou‘: Čo je v tomto kontexte altruistická radosť? Akákoľvek altruistická radosť, ktorá existuje pre bytosti, akt radosti, stav radosti, oslobodenie mysle, ktoré je altruistickou radosťou – to sa nazýva ‚altruistická radosť‘.“
ID1894 „Čo je v tomto kontexte myseľ? Čokoľvek je myseľ, mentalita... príslušný prvok vedomia mysle – to sa nazýva ‚myseľ‘. Táto myseľ je sprevádzaná touto altruistickou radosťou, vzniká spolu s ňou, je s ňou spojená, súvisí s ňou. Preto sa hovorí: ‚s mysľou sprevádzanou altruistickou radosťou‘.“
ID1895 „670. ‚Rozsiahla‘: čo je rozsiahle, je vznešené; čo je vznešené, je nemerateľné; čo je nemerateľné, je bez nepriateľstva; čo je bez nepriateľstva, je bez zlomyseľnosti.“
ID1896 „671. ‚Preniknutá‘ znamená preniknutá a rozhodnutá.“
ID1897 „672. ‚Pobýva‘... Preto sa hovorí: ‚pobýva‘.“
ID1898 „4. Vyrovnanosť“
ID1899 „673. A ako mních prebýva, prenikajúc jedným smerom s mysľou sprevádzanou vyrovnanosťou? Rovnako ako by bol človek vyrovnaný pri pohľade na osobu, ktorá nie je ani príjemná, ani nepríjemná, tak aj on preniká všetky bytosti vyrovnanosťou.“
ID1900 „Čo je tu vyrovnanosť? Akákoľvek vyrovnanosť voči bytostiam, čin vyrovnanosti, stav vyrovnanosti, oslobodenie mysle, ktorým je vyrovnanosť – to sa nazýva ‚vyrovnanosť‘.“
ID1901 „Čo je v tomto kontexte myseľ? Čokoľvek je myseľ, mentálnosť... príslušný prvok vedomia mysle – to sa nazýva ‚myseľ‘. Táto myseľ je sprevádzaná touto vyrovnanosťou, vzniká spolu s ňou, je s ňou spojená, súvisí s ňou. Preto sa hovorí: ‚s mysľou sprevádzanou vyrovnanosťou‘.“
ID1902 „674. ‚Jeden smer‘ znamená východný smer, alebo západný smer, alebo severný smer, alebo južný smer, alebo smer nahor, alebo smer nadol, alebo priečny smer, alebo medziležiaci smer.“
ID1903 „675. ‚Preplnil‘ znamená preplnil a rozhodol sa.“
ID1904 „676. ‚Pobýva‘ … Preto sa hovorí: ‚pobýva‘.“
ID1905 „677. ‚Podobne druhý‘ znamená: rovnako ako jeden smer, tak aj druhý smer, tak aj tretí smer, tak aj štvrtý smer; tak hore, tak dole, tak naprieč, tak aj medziležiaci smer.“
ID1906 „678. ‚Všade, stotožňujúc sa so všetkým, celý svet‘ znamená všetko so všetkým, v každom smere všetko, bez zvyšku, úplne. Ide o termín úplného zahrnutia: ‚všade, stotožňujúc sa so všetkým, celý svet‘.“
ID1907 „679. ‚S mysľou sprevádzanou vyrovnanosťou‘: Čo je tu vyrovnanosť? Čokoľvek je vyrovnanosť, spôsob bytia vyrovnaného, stav bytia vyrovnaného, oslobodenie mysle, ktoré je vyrovnanosťou, vo vzťahu k bytostiam – to sa nazýva ‚vyrovnanosť‘.“
ID1908 „Čo je v tomto kontexte myseľ? Čokoľvek je myseľ, mentalita, srdce… pe… príslušný prvok vedomia mysle – to sa nazýva ‚myseľ‘. Táto myseľ je sprevádzaná touto vyrovnanosťou, vzniká spolu s ňou, je s ňou prepojená a spojená. Preto sa hovorí: ‚s mysľou sprevádzanou vyrovnanosťou.‘“
ID1909 „680. ‚Rozsiahla‘: čo je rozsiahle, je vznešené; čo je vznešené, je nemerateľné; čo je nemerateľné, je bez nepriateľstva; čo je bez nepriateľstva, je bez zlomyseľnosti.“
ID1910 „681. ‚Prenikol‘: prenikol, rozhodol sa.“
ID1911 „682. ‚Pobýva‘: …pe… preto sa hovorí: ‚pobýva‘.“
ID1912 „Výklad Suttanty je ukončený.“
ID1913 „2. Výklad Abhidhammy.“
ID1914 „683. Štyri nemerateľné sú: láskavosť, súcit, radosť zo šťastia druhých a vyrovnanosť.“
ID1915 „684. Čo je teda láskavosť? V tomto Učení mních, keď rozvíja cestu k znovuzrodeniu v ríši foriem, úplne odtrhnutý od zmyslových pôžitkov…pe… vstupuje a prebýva v prvom džháne sprevádzanom láskavosťou. Čokoľvek je v tom čase láskavosť, čin láskavosti, stav láskavosti, oslobodenie mysle, ktoré je láskavosťou – to sa nazýva ‚láskavosť‘. Zvyšné stavy sú spojené s láskavosťou.“
ID1916 „Čo je teda milujúca láskavosť? V tomto Učení mních, v čase, keď rozvíja cestu k znovuzrodeniu v ríši foriem, s utíšením zameraného a udržovaného myslenia…pe… vstupuje a prebýva v druhom džhánovi sprevádzanom milujúcou láskavosťou. Čokoľvek je v tom čase láskavosť, čin láskavosti, stav láskavosti, oslobodenie mysle, ktoré je láskavosťou – to sa nazýva ‚láskavosť‘. Zvyšné stavy sú spojené s láskavosťou.“
ID1917 „Čo je teda milujúca láskavosť? V tomto Učení mních, v čase, keď rozvíja cestu k znovuzrodeniu v ríši foriem a s odznievaním blaženosti…pe… vstupuje a prebýva v tretej džháne sprevádzanej milujúcou láskavosťou. Čokoľvek je v tom čase láskavosť, čin láskavosti, stav láskavosti, oslobodenie mysle, ktoré je láskavosťou – to sa nazýva ‚láskavosť‘. Zvyšné stavy sú spojené s láskavosťou.“
ID1918 „685. V tomto učení mních, v čase, keď rozvíja cestu k znovuzrodeniu v ríši foriem, úplne odtrhnutý od zmyslových pôžitkov…pe… vstupuje do prvého džhány sprevádzaného láskavosťou a prebýva v ňom. Čokoľvek je v tom čase láskavosť, čin láskavosti, stav láskavosti, oslobodenie mysle, ktoré je láskavosťou – to sa nazýva ‚láskavosť‘. Zvyšné stavy sú spojené s láskavosťou.“
ID1919 „V tomto učení mních, v čase, keď rozvíja cestu k znovuzrodeniu v ríši foriem, úplne odtrhnutý od zmyslových pôžitkov, odtrhnutý od neprospešných stavov, vstupuje a prebýva v druhom džhánovi, ktorý je bez aplikovaného myslenia, iba s udržovaným myslením, zrodený z odtrhnutia, a má blaženosť a šťastie, sprevádzané láskavosťou. Čokoľvek je v tom čase láskavosť, čin láskavosti, stav láskavosti, oslobodenie mysle, ktoré je láskavosťou – to sa nazýva ‚láskavosť‘. Zvyšné stavy sú spojené s láskavosťou.“
ID1920 „V tomto učení mních, v čase, keď rozvíja cestu k znovuzrodeniu v ríši foriem, s utíšením aplikovaného a trvalej myšlienky… pe… vstupuje a prebýva v tretej džháne sprevádzanej láskavosťou. Čokoľvek je v tom čase láskavosť, čin láskavosti, stav láskavosti, oslobodenie mysle, ktoré je láskavosťou – to sa nazýva ‚láskavosť‘. Zvyšné stavy sú spojené s láskavosťou.“
ID1921 „V tomto učení mních, v čase, keď rozvíja cestu k znovuzrodeniu v ríši foriem a s odznievaním blaženosti…pe… vstupuje a prebýva vo štvrtej džháne sprevádzanej láskavosťou. Čokoľvek je v tom čase láskavosť, čin láskavosti, stav láskavosti, oslobodenie mysle, ktoré je láskavosťou – to sa nazýva ‚láskavosť‘. Zvyšné stavy sú spojené s láskavosťou.“
ID1922 „686. Čo je v tom prípade súcit? V tomto Učení mních, v čase, keď rozvíja cestu k znovuzrodeniu v ríši foriem, úplne odtrhnutý od zmyslových pôžitkov…pe… vstupuje a prebýva v prvej džháne sprevádzanej súcitom. Čokoľvek je v tom čase súcit, čin súcitu, stav súcitu, oslobodenie mysle, ktoré je súcitom – to sa nazýva ‚súcit‘. Zostávajúce stavy sú spojené so súcitom.“
ID1923 „Čo je teda súcit? V tomto Učení mních, keď rozvíja cestu k znovuzrodeniu v ríši foriem, po utíšení aplikovaného a udržovaného myslenia…pe… vstupuje a prebýva v druhom džhánovi sprevádzanom súcitom. Čokoľvek je v tom čase súcit, čin súcitu, stav súcitu, oslobodenie mysle prostredníctvom súcitu – to sa nazýva ‚súcit‘. Zostávajúce stavy sú spojené so súcitom.“
ID1924 „Čo je teda súcit? V tomto Učení mních, keď rozvíja cestu k znovuzrodeniu v ríši foriem a s odznievaním blaženosti…pe… vstupuje a prebýva v tretej džháne sprevádzanej súcitom. Čokoľvek je v tom čase súcit, čin súcitu, stav súcitu, oslobodenie mysle, ktoré je súcitom – to sa nazýva ‚súcit‘. Zvyšné stavy sú spojené so súcitom.“
ID1925 „687. V tomto učení mních, keď rozvíja cestu k znovuzrodeniu v ríši foriem, úplne oddelený od zmyslových pôžitkov…pe… vstupuje a prebýva v prvej džháne sprevádzanej súcitom. Čokoľvek je v tom čase súcit, čin súcitu, stav súcitu, oslobodenie mysle, ktoré je súcitom – to sa nazýva ‚súcit‘. Zvyšné stavy sú spojené so súcitom.“
ID1926 „Tu mních, keď rozvíja cestu k znovuzrodeniu v ríši foriem, úplne odtrhnutý od zmyslových pôžitkov, odtrhnutý od neblahých stavov, vstupuje a prebýva v druhom džhánu, ktorý je bez aplikovaného myslenia, len s udržovaným myslením, zrodený z odtrhnutia, a má blaženosť a šťastie, sprevádzané súcitom. Čokoľvek je v tom čase súcit, čin súcitu, stav súcitu, oslobodenie mysle, ktoré je súcitom — to sa nazýva ‚súcit‘. Zvyšné stavy sú spojené so súcitom.“
ID1927 „Tu, mních, v čase, keď rozvíja cestu k znovuzrodeniu v ríši foriem, s utíšením aplikovaného a trvalej myšlienky... atď... vstupuje a prebýva v tretej džháne sprevádzanej súcitom. Čokoľvek je v tom čase súcit, čin súcitu, stav súcitu, oslobodenie mysle, ktoré je súcitom – to sa nazýva ‚súcit‘. Zvyšné stavy sú spojené so súcitom.“
ID1928 „Tu, mních, v čase, keď rozvíja cestu k znovuzrodeniu v ríši foriem a so zanikaním blaženosti... atď... vstupuje a prebýva v štvrtej džháne sprevádzanej súcitom. Čokoľvek je v tom čase súcit, čin súcitu, stav súcitu, oslobodenie mysle, ktoré je súcitom – to sa nazýva ‚súcit‘. Zvyšné stavy sú spojené so súcitom.“
ID1929 „688. Čo je v tomto kontexte radosť zo šťastia druhých? Tu, mních, v čase, keď rozvíja cestu k znovuzrodeniu v ríši foriem, odlúčený od zmyslových pôžitkov... atď... keď vstúpil, prebýva v prvej džháne sprevádzanej radosťou zo šťastia druhých. Čokoľvek je v tom čase radosťou zo šťastia druhých, spôsob radosti zo šťastia druhých, stav radosti zo šťastia druhých, oslobodenie mysle, ktoré je radosťou zo šťastia druhých – to sa nazýva ‚radosť zo šťastia druhých‘. Zvyšné stavy sú spojené s radosťou zo šťastia druhých.“
ID1930 „Čo je v tomto kontexte radosť zo šťastia druhých? Tu, mních, v čase, keď rozvíja cestu k znovuzrodeniu v ríši foriem, s utíšením zameraného a udržovaného myslenia.... atď... vstúpi a zotrváva v druhom džháne sprevádzanom súcitnou radosťou. Čokoľvek je v tom čase súcitná radosť, spôsob súcitnej radosti, stav súcitnej radosti, oslobodenie mysle, ktoré je súcitnou radosťou – to sa nazýva ‚súcitná radosť‘. Zvyšné stavy sú spojené so súcitnou radosťou.“
ID1931 „Čo je teda súcitná radosť? Tu, mních, v čase, keď rozvíja cestu k znovuzrodeniu v ríši foriem a s odznievaním blaženosti... atď... keď do nej vstúpi, prebýva v tretej džháne sprevádzanej súcitnou radosťou. Čokoľvek je v tom čase súcitná radosť, spôsob súcitnej radosti, stav súcitnej radosti, oslobodenie mysle, ktoré je súcitnou radosťou – to sa nazýva ‚súcitná radosť‘. Zvyšné stavy sú spojené so súcitnou radosťou.“
ID1932 „689. Tu, mních, v čase, keď rozvíja cestu k znovuzrodeniu v ríši foriem, odlúčený od zmyslových pôžitkov... atď... keď vstúpi, prebýva v prvej džháne sprevádzanej súcitnou radosťou. Čokoľvek je v tom čase súcitná radosť, spôsob súcitnej radosti, stav súcitnej radosti, oslobodenie mysle, ktoré je súcitnou radosťou – to sa nazýva ‚súcitná radosť‘. Zostávajúce stavy sú spojené so súcitnou radosťou.“
ID1933 „Tu, mních, v čase, keď rozvíja cestu k znovuzrodeniu v ríši foriem, odtrhnutý od zmyslových pôžitkov, odtrhnutý od neblahých stavov, keď do nej vstúpi, prebýva v druhom džhánu – ktorý je bez aplikovaného myslenia, len s udržovaným myslením, zrodený z odtrhnutia, s nadšením a šťastím – sprevádzaný súcitnou radosťou. Čokoľvek je v tom čase súcitná radosť, spôsob súcitnej radosti, stav súcitnej radosti, oslobodenie mysle, ktoré je súcitnou radosťou – to sa nazýva ‚súcitná radosť‘. Zvyšné stavy sú spojené so súcitnou radosťou.“
ID1934 „Tu, mních, v čase, keď rozvíja cestu k znovuzrodeniu v ríši foriem, s utíšením aplikovaného a trvalej myšlienky... atď... vstúpi a zotrvá v tretej džháne sprevádzanej súcitnou radosťou. Čokoľvek je v tom čase súcitná radosť, spôsob súcitnej radosti, stav súcitnej radosti, oslobodenie mysle, ktoré je súcitnou radosťou – to sa nazýva ‚súcitná radosť‘. Zvyšné stavy sú spojené so súcitnou radosťou.“
ID1935 „Tu, mních, v čase, keď rozvíja cestu vedúcu k znovuzrodeniu v ríši foriem a keď vyprchá blaženosť... atď... po vstúpení zotrváva vo štvrtej džháne sprevádzanej súcitnou radosťou. Čokoľvek je v tom čase súcitná radosť, spôsob súcitnej radosti, stav súcitnej radosti, oslobodenie mysle, ktoré je súcitnou radosťou – to sa nazýva ‚súcitná radosť‘. Zostávajúce stavy sú spojené so súcitnou radosťou.“
ID1936 „690. Čo je v tom prípade vyrovnanosť? Tu, mních, v čase, keď rozvíja cestu k znovuzrodeniu v sfére foriem, s opustením rozkoše... atď... keď do nej vstúpi, prebýva vo štvrtej džháne sprevádzanej vyrovnanosťou. Čokoľvek je v tom čase vyrovnanosť, spôsob vyrovnanosti, stav vyrovnanosti, oslobodenie mysle, ktoré je vyrovnanosťou – to sa nazýva ‚vyrovnanosť‘. Zostávajúce stavy sú spojené s vyrovnanosťou.“
ID1937 „691. Štyri nemerateľné sú: láskavosť, súcit, radosť zo šťastia druhých a vyrovnanosť.“
ID1938 „692. Čo je teda láskavosť? Tu, mních, v čase, keď rozvíja cestu k znovuzrodeniu v ríši foriem, odlúčený od zmyslových pôžitkov... atď... keď do nej vstúpi, prebýva v prvej džháne sprevádzanej láskavosťou. V tom čase dochádza ku kontaktu... atď... nedochádza k rozptýleniu. Tieto stavy sú blahodárne. V dôsledku toho istého mních, v čase, keď rozvíja cestu k znovuzrodeniu v ríši foriem, s opustením potešenia... atď... keď do nej vstúpi, prebýva v štvrtej džháne sprevádzanej vyrovnanosťou. Čokoľvek je v tom čase vyrovnanosť, spôsob bytia vyrovnaným, stav bytia vyrovnaným, oslobodenie mysle, ktoré je vyrovnanosťou – to sa nazýva ‚vyrovnanosť‘... atď... keď do nej vstúpi, prebýva v prvom džhánu sprevádzanom láskavosťou. V tom čase dochádza ku kontaktu... atď... nedochádza k rozptýleniu. Tieto stavy sú blahodárne. V dôsledku toho istého blahodárneho karmu sféry foriem, ktoré bolo vykonané a nahromadené, odtrhnutý od zmyslových pôžitkov... atď... on, keď do nej vstúpi, prebýva v výslednej prvej džháne sprevádzanej láskavosťou. Čokoľvek je v tom čase láskavosť, spôsob láskavosti, stav láskavosti, oslobodenie mysle, ktoré je láskavosťou – to sa nazýva ‚láskavosť‘. Zostávajúce stavy sú spojené s láskavosťou.“
ID1939 „Čo je tu milujúca láskavosť? Tu, mních, v čase, keď rozvíja cestu k znovuzrodeniu v sfére foriem, s utíšením zameraného a udržovaného myslenia... pe... po vstúpení prebýva v druhom džhánovi sprevádzanom milujúcou láskavosťou. V tom čase je kontakt... pe... je tu neporušenosť. Tieto stavy sú blahodárne. V dôsledku toho istého blahodárneho karmy sféry foriem, ktorá bola vykonaná a nahromadená, s utíšením aplikovaného a udržovaného myslenia...pe... výsledná druhá džhána...pe... tretia džhána...pe... prvá džhána...pe... druhá džhána...pe... tretia džhána...pe... keď do nej vstúpi, prebýva vo štvrtej džháne sprevádzanej láskavosťou. Čokoľvek je v tom čase láskavosť, spôsob láskavosti, stav láskavosti, oslobodenie mysle, ktoré je láskavosťou – to sa nazýva ‚láskavosť‘. Zostávajúce stavy sú spojené s láskavosťou.“
ID1940 „693. Čo je tu súcit? Tu, mních, v čase, keď rozvíja cestu k znovuzrodeniu v sfére foriem, odtrhnutý od zmyslových pôžitkov...pe... keď do nej vstúpi, prebýva v prvej džháne sprevádzanej súcitom. V tom čase dochádza ku kontaktu...pe... nedochádza k rozptýleniu. Tieto stavy sú blahodárne. V dôsledku toho istého blahodárneho karmu sféry foriem, ktoré bolo vykonané a nahromadené, odtrhnutý od zmyslových pôžitkov... pe... keď do nej vstúpi, prebýva v výslednej prvej džháne sprevádzanej súcitom. Čokoľvek je v tom čase súcit, spôsob súcitu, stav súcitu, oslobodenie mysle, ktoré je súcitom – to sa nazýva ‚súcit‘. Zvyšné stavy sú spojené so súcitom.“
ID1941 „Čo je tu súcit? Tu, mních, v čase, keď rozvíja cestu k znovuzrodeniu v sfére foriem, s ustupovaním počiatočnej a udržovanej myšlienky… keď do nej vstúpi, prebýva v druhom džhánovi sprevádzanom súcitom. V tom čase je kontakt… je tu neporušenosť. Tieto stavy sú blahodárne. V dôsledku tej istej blahodárnej karmy sféry foriem, ktorá bola vykonaná a nahromadená, s ustupovaním počiatočného a udržovaného myslenia… výsledná druhá džhána… tretia džhána… prvá džhána… druhá džhána… tretia džhána… keď do nich vstúpi, prebýva vo štvrtej džháne sprevádzanej súcitom. Čokoľvek je v tom čase súcit, spôsob súcitu, stav súcitu, oslobodenie mysle súcitom – to sa nazýva ‚súcit‘. Zostávajúce stavy sú spojené so súcitom.“
ID1942 „694. Čo je tu radosť zo šťastia druhých? Tu, mních, v čase, keď rozvíja cestu k znovuzrodeniu v sfére foriem, úplne odtrhnutý od zmyslových pôžitkov… keď do nej vstúpi, prebýva v prvej džháne sprevádzanej radosťou zo šťastia druhých. V tom čase je tu kontakt… je tu neporušenosť. Tieto stavy sú blahodárne. V dôsledku tej istej blahodárnej karmy sféry foriem, ktorá bola vykonaná a nahromadená, v ústraní od zmyslových pôžitkov… keď do nej vstúpi, prebýva v výslednej prvej džháne sprevádzanej súcitnou radosťou. Čokoľvek je v tom čase súcitná radosť, spôsob radosti, stav radosti, oslobodenie mysle súcitnou radosťou – to sa nazýva ‚súcitná radosť‘. Zostávajúce stavy sú spojené so súcitnou radosťou.“
ID1943 „Čo je tu súcitná radosť? Tu, mních, v čase, keď rozvíja cestu k znovuzrodeniu v sfére foriem, s ustupovaním počiatočného a udržovaného myslenia… keď do nej vstúpi, prebýva v druhom džhánovi sprevádzanom súcitnou radosťou. V tom čase je kontakt… nie je rozptýlenie. Tieto stavy sú blahodárne. V dôsledku tej istej blahodárnej karmy sféry foriem, ktorá bola vykonaná a nahromadená, s ustupovaním počiatočného a trvalého myslenia… výsledná druhá džhána… tretia džhána… prvá džhána… druhá džhána… tretia džhána… keď do nich vstúpi, prebýva vo štvrtej džháne sprevádzanej súcitnou radosťou. Čokoľvek je v tom čase radosťou zo šťastia druhých, spôsob radosti, stav radosti, oslobodenie mysle radosťou zo šťastia druhých – to sa nazýva ‚radosť zo šťastia druhých‘. Zostávajúce stavy sú spojené s radosťou zo šťastia druhých.“
ID1944 „695. Čo je tu vyrovnanosť? Tu, mních, v čase, keď rozvíja cestu k znovuzrodeniu v sfére foriem, s opustením rozkoše… keď do nej vstúpi, prebýva vo štvrtej džháne sprevádzanej vyrovnanosťou. V tom čase je tu kontakt… je tu neporušenosť. Tieto stavy sú blahodárne. V dôsledku tej istej blahodárnej karmy sféry foriem, ktorá bola vykonaná a nahromadená, s opustením rozkoše a opustením bolesti… keď do nej vstúpi, prebýva v výslednej štvrtej džháne sprevádzanej vyrovnanosťou. Čokoľvek je v tom čase vyrovnanosť, spôsob vyrovnanosti, stav vyrovnanosti, oslobodenie mysle, ktoré je vyrovnanosťou – to sa nazýva ‚vyrovnanosť‘. Zostávajúce stavy sú spojené s vyrovnanosťou.“
ID1945 „696. Existujú štyri nemerateľné: láskavosť, súcit, radosť zo šťastia druhých a vyrovnanosť.“
ID1946 „697. Čo je teda láskavosť? Tu, mních, v čase, keď rozvíja jhánu sféry foriem, ktorá je funkčná – ani blahodárna, ani škodlivá, ani výsledkom karmy, pre príjemné prebývanie v tu a teraz – oddelene od zmyslových pôžitkov… keď do nej vstúpi, prebýva v prvej jháne sprevádzanej láskavosťou. Čokoľvek je v tom čase láskavosť, spôsob láskavosti, stav láskavosti, oslobodenie mysle, ktoré je láskavosťou – to sa nazýva ‚láskavosť‘. Zvyšné stavy sú spojené s láskavosťou.“
ID1947 „Čo je tu milujúca láskavosť? Tu, mních, v čase, keď rozvíja jhánu sféry foriem, ktorá je funkčná – ani blahodárna, ani neblahodárna, ani výsledkom karmy, pre príjemné prebývanie v tu a teraz – s utíšením počiatočnej a trvalej myšlienky… druhú jhánu… tretiu jhánu… prvú džhánu… druhú džhánu… tretiu džhánu… vstúpi a prebýva vo štvrtej džháne sprevádzanej láskavosťou. Čokoľvek je v tom čase láskavosťou, spôsob milovania, stav milovania, oslobodenie mysle, ktoré je láskavosťou – to sa nazýva ‚láskavosť‘. Zostávajúce stavy sú spojené s láskavosťou.“
ID1948 „698. Čo je tu súcit?… Čo je tu radosť zo šťastia druhých?… Čo je tu vyrovnanosť? Tu, mních, v čase, keď rozvíja jhánu sféry foriem, ktorá je funkčná – ani blahodárna, ani neblahodárna, ani výsledkom karmy, pre príjemné prebývanie v tu a teraz – so zanechaním potešenia a zanechaním bolesti… vstupuje a prebýva vo štvrtej džháne sprevádzanej vyrovnanosťou. Čokoľvek je v tom čase vyrovnanosť, spôsob bytia vyrovnaným, stav bytia vyrovnaným, oslobodenie mysle, ktorým je vyrovnanosť – to sa nazýva ‚vyrovnanosť‘. Zostávajúce stavy sú spojené s vyrovnanosťou.“
ID1949 „Výklad Abhidhammy.“
ID1950 „3. Otázky“
ID1951 „699. Štyri sú nemerateľnosti. Tu mních prebýva, prenikajúc jedným smerom s mysľou sprevádzanou láskavosťou, podobne druhým, podobne tretím, podobne štvrtým. Tak nad sebou, pod sebou a naprieč, všade, voči všetkým bytostiam ako voči sebe samému, prebýva, napĺňajúc celý svet mysľou sprevádzanou láskavosťou – hojnou, vznešenou, nemerateľnou, bez nepriateľstva, bez zlomyseľnosti. Prebýva, napĺňajúc jeden smer mysľou sprevádzanou súcitom, podobne druhý, podobne tretí, podobne štvrtý. Takto hore, dole a na všetky strany, všade, voči všetkým bytostiam ako voči sebe samému, prebýva a preniká celý svet mysľou sprevádzanou súcitom – hojným, vznešeným, nemerateľným, bez nepriateľstva, bez zlomyseľnosti. Prebýva a preniká jeden smer mysľou sprevádzanou radosťou zo šťastia druhých, rovnako druhý, rovnako tretí, rovnako štvrtý. Tak nad sebou, pod sebou a naprieč, všade, voči všetkým bytostiam ako voči sebe samému, prebýva a preniká celý svet s mysľou sprevádzanou radosťou zo šťastia druhých – hojnou, vznešenou, nemerateľnou, bez nepriateľstva, bez zlomyseľnosti. Prebýva a preniká jeden smer s mysľou sprevádzanou vyrovnanosťou, podobne druhý, podobne tretí, podobne štvrtý. Takto hore, dole a naprieč, všade, voči všetkým bytostiam ako voči sebe samému, prebýva a preniká celý svet s mysľou sprevádzanou vyrovnanosťou – hojnou, vznešenou, nemerateľnou, bez nepriateľstva, bez zlomyseľnosti.“
ID1952 „700. Koľko zo štyroch nemerateľných je blahodárnych, koľko neblahodárnych, koľko neurčitých?… Koľko je s nečistotami, koľko bez nečistôt?“
ID1953 „1. Trojice“
ID1954 „701. Môžu byť blahodárne alebo neurčité. Tri nemerateľné sú spojené s príjemným pocitom; vyrovnanosť je spojená s pocitom, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný. Môžu byť výsledné, môžu byť stavmi, ktoré sú príčinami výsledku, alebo môžu byť ani výsledné, ani príčiny výsledku. Môžu byť uchopené karmou a sú predmetmi pripútanosti, alebo nie sú uchopené karmou, ale sú predmetmi pripútanosti. Sú nepoškvrnené, ale sú predmetmi pre nečistoty. Tri nemerateľné môžu byť sprevádzané zameraným a udržovaným myslením, môžu byť len s udržovaným myslením, alebo môžu byť bez zameraného a udržovaného myslenia; vyrovnanosť je bez zameraného a udržovaného myslenia. Tri nemerateľné môžu byť sprevádzané radosťou alebo šťastím, ale nie vyrovnanosťou, a niekedy sa nedajú opísať ako sprevádzané radosťou; vyrovnanosť je sprevádzaná vyrovnanosťou. Nemajú sa opúšťať ani prostredníctvom videnia, ani prostredníctvom rozvíjania. Nemajú korene, ktoré by bolo možné opustiť ani prostredníctvom videnia, ani prostredníctvom rozvoja. Môžu viesť k hromadeniu alebo nemusia viesť ani k hromadeniu, ani k úpadku. Nie sú určené ani pre cvičiacich, ani pre necvičiacich. Sú vznešené. Nedá sa povedať, že majú obmedzené predmety, vznešené predmety alebo nemerateľné predmety. Sú stredné; neurčené. Nesmie sa povedať, že majú za predmet cestu, alebo cestu ako príčinu, alebo cestu ako dominantný faktor. Môžu byť vzniknuté, nevzniknuté alebo vznikajúce. Môžu byť minulé, budúce alebo prítomné. Nesmie sa povedať, že majú minulé predmety, budúce predmety alebo prítomné predmety. Môžu byť vnútorné, vonkajšie alebo vnútorné aj vonkajšie; majú vonkajšie predmety; sú neviditeľné a neodporujúce.“
ID1955 „2. Páry“
ID1956 „702. Láskavosť je koreňom; tri nemerateľné veci nie sú koreňmi. Sú s koreňom, sú spojené s koreňom. Láskavosť je zároveň koreňom aj spojená s koreňom. Pokiaľ ide o tri nemerateľné, nemalo by sa hovoriť, že sú ‚súčasne koreňom aj spojené s koreňom‘; sú spojené s koreňom, ale nie sú koreňom. Láskavosť je zároveň koreňom aj spojená s koreňom. Pokiaľ ide o tri nemerateľné, nemalo by sa hovoriť, že sú ‚súčasne koreňom aj spojené s koreňom‘; sú spojené s koreňom, ale nie sú koreňom. Tri nemerateľné nie sú koreňom, ale sú spojené s koreňom. Pokiaľ ide o láskavosť, nemalo by sa hovoriť, že je ‚nie je koreňom, ale je spojená s koreňom‘, ani že je ‚nie je koreňom a je bezkoreňová‘.“
ID1957 „Sú podmienené, podmienené, neviditeľné, nezasahujúce, bezformové, svetské, poznateľné niektorými vedomiami a nepoznateľné niektorými vedomiami. Nie sú to skvrny, ale sú objektmi pre skvrny; sú oddelené od skvrn. Nemalo by sa hovoriť, že sú ‚skvrnami aj objektmi pre skvrny‘; sú objektmi pre skvrny, ale nie sú skvrnami. Nemalo by sa hovoriť, že sú ‚súčasne znečisteniami aj spojené so znečisteniami‘, ani že sú ‚spojené so znečisteniami, ale nie sú znečisteniami‘. Sú oddelené od znečistení, ale sú objektmi pre znečistenia.“
ID1958 „Nie sú to okovy... atď... nie sú to putá... atď... nie sú to záplavy... atď... nie sú to jarmá... atď... nie sú to prekážky... atď... nie sú to mylné predstavy... atď. Majú objekt, nie sú vedomie, sú mentálnymi sprievodnými javmi, sú spojené s vedomím, sú spojené s vedomím, vznikajú z vedomia, vznikajú spolu s vedomím, nasledujú po vedomí, sú spojené s vedomím a vznikajú z neho, sú spojené s vedomím, vznikajú z neho a vznikajú spolu s ním, sú spojené s vedomím, vznikajú z neho a nasledujú po ňom. Sú vonkajšie. Nie sú odvodenou hmotou. V niektorých prípadoch sú karmicky vytvorené; v niektorých prípadoch nie sú karmicky vytvorené.“
ID1959 „Nie sú to pripútanosti... atď... nie sú to znečistenia... atď. Nemajú sa opustiť prostredníctvom videnia, ani prostredníctvom rozvíjania; nemajú koreň, ktorý by sa mal opustiť prostredníctvom videnia, ani koreň, ktorý by sa mal opustiť prostredníctvom rozvíjania. Tri nemerateľné sú v niektorých prípadoch s počiatočným uplatňovaním, v niektorých prípadoch bez počiatočného uplatňovania; vyrovnanosť je bez počiatočného uplatňovania. Tri nemerateľné sú v niektorých prípadoch s trvalým uplatňovaním, v niektorých prípadoch bez trvalého uplatňovania; vyrovnanosť je bez trvalého uplatňovania. Tri nemerateľné sú v niektorých prípadoch s blaženosťou, v niektorých prípadoch bez blaženosti; vyrovnanosť je bez blaženosti. Tri nemerateľné sú v niektorých prípadoch sprevádzané blaženosťou, v niektorých prípadoch nie sú sprevádzané blaženosťou; vyrovnanosť nie je sprevádzaná blaženosťou. Tri nemerateľné sú sprevádzané potešením; vyrovnanosť nie je sprevádzaná potešením. Vyrovnanosť je sprevádzaná vyrovnanosťou; tri nemerateľné nie sú sprevádzané vyrovnanosťou. Nepatria do sféry zmyslov, patria do sféry jemnej hmoty, nepatria do sféry nehmotnej. Sú svetské, nevedú k oslobodeniu, sú nestále, prekonateľné a bez konfliktu.“
ID1960 „Výsluch.“
ID1961 „Vysvetlenie nemerateľných je ukončené.“